Domáca kvasená zelenina pre zdravie a vitalitu

Konzervovať kvasením je možné mnohé čerstvé zeleninové plody. Najčastejšie sa však kvasením konzervuje hlávková kapusta. No tiež mrkva, karfiol, brokolica, červená repa, uhorky, cukety a iné. Kvasenie narúša pevné väzby medzi vlákninou a živinami, čím sa stávajú dostupnejšie pre tráviace šťavy a následne pri prechode črevom sa dokážu ľahšie a vo väčšom množstve uvoľňovať do krvi. Kvasenie teda zlepšuje stráviteľnosť vlákien zeleniny a vďaka kyseline mliečnej v nej vznikajú zdraviu prospešné látky, ktoré sa v surovej zelenine nenachádzajú. Preto je domáca kvasená zelenina prospešná pre zdravie aj vitalitu.

Čo obsahuje kvasená zelenina

Kvasenie prebieha pomocou baktérií mliečneho kvasenia. Anaeróbnou fermentáciou vzniká väčšie množstvo vitamínu C, enzýmov, laktobacilov a kyseliny mliečnej, ktorá zabezpečuje stabilitu zeleniny a tiež jej dlhú trvanlivosť. Kvasená zelenina obsahuje okrem vitamínu C aj vitamíny B1, B2 a B6, z prvkov je to horčík, draslík a fluór. Obsahuje tiež vitamín K2, ktorý pomáha zabudovať vápnik do kostí a zubov, podporuje činnosť srdca a tiež pôsobí preventívne voči rakovine, osteoporóze a zubnej erózii.

Prospešné probiotické baktérie

Kvasenie pomocou laktobacilov mení sacharidy obsiahnuté v zelenine na kyselinu mliečnu, znásobuje obsah vitamínu C, podporuje tvorbu a využitie vitamínov skupiny B. Laktobacily sú probiotické baktérie, ktoré významne podporujú imunitu. Podporujú však aj správne zažívanie a tiež zamedzujú premnoženiu škodlivých baktérií v ľudskom tele, ktoré sa bežne nachádzajú v črevách. Enzýmy zasa pomáhajú v organizme regenerovať všetky bunky. Kvasená zelenina podporuje trávenie, posilňuje imunitný systém, podporuje tvorbu krvi a hormónov, znižuje vysoký krvný tlak. Pomáha proti únave, zvyšuje odolnosť proti stresu a podporuje vylučovanie toxických látok z tela.

Pre labužníkov a gurmánov

Kvasenú zeleninu je možné poľahky pripraviť aj v domácich podmienkach bez chemických prísad. Konzervovanie zeleniny kvasením sa vykonáva bez prístupu vzduchu, v slanom náleve alebo v octe. Na prípravu kvasenej zeleniny potrebujete špeciálnu nádobu so zaťažkávacím tanierikom, pokrievkou, drevenou tyčkou a gumičkami. Nádoba má byť nepriehľadná. Čím hrubšie je zelenina nakrájaná a čím je viac nasolená, tým dlhší je proces kvasenia. Ak nechcete, aby zelenina začala hniť, ponorte ju do nálevu celú a nezabudnite ju poriadne v nádobe natlačiť, aby okolo nej nezostal vzduch. Kvasenie prebieha pri izbovej teplote. Rozhodnúť sa môžete pre rýchlo kvasenú zeleninu alebo krátkodobo kvasenú zeleninu či dlhodobo kvasenú zeleninu, kedy kvasenie prebieha týždeň či dlhšie. Konečnú chuť kvasenej zeleniny určuje kyslosť nálevu, obsah soli, teplota kvasenia a vylúčenie kyslíka. K zelenine je možné pridávať rôzne koreniny, bylinky a pochutiny, ako je horčica a mnoho iných.

Skvelé recepty

Kapusta v karameli

Kapustnica

Zeleninový šalát