ELENA VACVALOVÁ

Elena Vacvalová je známa najmä z televíznych relácií Čo dokáže ulica, Dereš, Ružové okuliare, Aj múdry schybí alebo Sedem. Vďaka svojmu osobitému humoru si získala mnoho obdivovateľov, no v osobnom živote je najmä manželka a matka. Zaujímalo nás, ako vie skĺbiť svoje pracovné aktivity s povinnosťami v rodine a v domácnosti.

Ako si spomínate na svoje detstvo?

Na detstvo mám nádherné a intenzívne spomienky. Vďačím za to, samozrejme, najmä svojim skvelým rodičom. Svoje však urobilo aj mestečko Tisovec ako také, a najmä okolité hory. Zažila som tam krásne klasické detstvo, približne do gymnaziálneho veku. Bývali sme v byte, ktorý bol súčasťou starej školy. Bol to byt určený pre rodinu riaditeľa školy, a túto „podmienku“ sme spĺňali, pretože otec bol v tej škole dlhé roky riaditeľom a mama učiteľkou. Dodnes si pamätám ako vyzeral, kde a čo sme mali. A keďže mám dobrý nos, pamätám si ho aj po vôňach. Mal vysoké stropy, masívne múry, veľké členené dvojradové okná, tak na jednu vyhrievajúcu sa mačku. Aj sme sa ich s bratom naumývali. Byt mal štýlové veľké dvere, z ktorých jedny viedli priamo do školy, čo bola niekedy výhoda, niekedy nie.

Čo pre vás znamená pojem materstvo?

Materstvo je o láske, samozrejme. Bezhraničnej, často až zničujúcej smerom k potomstvu, aj k sebe. Ja viem o materstve toľko, ako mi to dovolil môj vlastný vzťah k dcére, jedinej. Čiže nemôžem hovoriť o materstve, ako o pojme, úplne všeobecne. Viem povedať ale veľmi zodpovedne, že u mňa sa ten vzťah vyvíjal, a dnes je v úžasnej „kondícii“. Až mám strach, že to stratím. Aj keď materstvo je aj o koreňoch a o vzťahu k vlastnej mame, a to by bolo na dlhšiu debatu.

Čo považujete pri výchove za najdôležitejšie?

Nemám veľmi rada predponu „naj“, ani v súvislosti s výchovou dieťaťa. Dcéra sa mi narodila v mojich dvadsiatich piatich rokoch a nemám pocit, že som bola dostatočne pripravená a zrelá. Robila som, čo som mohla a robila som aj chyby. „Osolila“ mi to aj ona, pretože už ako malá, nebola jednoduchá povaha. Najhoršie to bolo, asi nič nové, v puberte. Mám pocit, že vtedy to ďaleko lepšie zvládal manžel, ako ja. Mne sa darí lepšie zase dnes. Aj keď, „rozhrešenie“ by nám mohla dať jedine ona.

Rada varíte?

Varím rada. A nejde ani tak o to, ktoré jedlá obľubujem ja sama, ale ktoré majú radi naši doma alebo priatelia. Priam sa vyžívam v predjedlách a polievkach. Doma to mám jednoduché, manžel nie je vyberavý, ale je skôr na sladké. A to je horšie, lebo piecť ma veľmi nebaví. Ak mám byť úprimná, nepečiem skoro vôbec. Takže vianočné medovníky alebo makovník s orechovníkom sú jeho doménou, robí ich fantasticky. Môj čas nastáva, keď sa blíži nejaká návšteva. Mám okruh blízkych priateľov, pre ktorých už tradične pripravujem každý rok, v čase svojich narodenín všelijaké špeciality. Zaviedla som si dokonca taký zošit, do ktorého si zapisujem každoročné menu, aby som sa v tom budúcom roku neopakovala.

Ako relaxujete v domácom prostredí?

Pre mňa je podstatné, že môžem byť doma. Že mám domov, ktorý mám rada, že v ňom mám záhradu, a najmä, že tam žijú bytosti, ktoré milujem a s ktorými si „stačíme“. Hovorím o mojej rodine, do ktorej patria aj naše zvieratá. Na štyroch ároch mám vlastne všetko. A aby som nezabudla - aj svoju filmotéku, fonotéku, knižnicu a pivnicu s dobrým vínkom. A ešte niečo dôležité: otvorené dvere pre dobrých priateľov.