SVEŤO MALACHOVSKÝ

Sveťova kariéra humoristu bola odštartovaná úspešnou televíznou reláciou a divadelným predstavením Ooops!, kde s René Štúrom vytvorili nezabudnuteľnú komickú dvojicu.

Nestáva sa často, aby sa operný spevák preorientoval na humoristu.

Vždy som mal blízko k humoru a tak bol z môjho pohľadu prechod do týchto vôd pre mňa prirodzenou záležitosťou, keďže som sa rozhodol odísť z opery SND pomerne rýchlo a bol som nútený zvoliť si novú cestu. Vždy som rád bavil ľudí a to platilo aj pri mojom pôsobení v opere - lepšie som sa cítil v komických operách.

Ako vnímate popularitu?

Beriem to s veľkým nadhľadom, o nejakej popularite v našej zemepisnej šírke ťažko hovoriť - sme predsa len malá krajina, popularita všetkých nás končí za akoukoľvek hranicou - v Hainburgu sa zriedka stane, že sa so mnou chce niekto vyfotiť :) dva krát sa mi to stalo, ale to boli nakupujúci Slováci :)

Ako si spomínate na Panelák?

Do Paneláku nás s Reném zlákal Andy Kraus - keď nám vysvetlil, čo máme hrať, mali sme z toho jemné obavy. Naskakovali sme do dobre rozbehnutého vlaku, v ktorom všetci hrali civilne a zrazu sa tam majú objaviť dve jemne karikované postavičky - obaja zástupcovia menšín, s rečovými defektmi, nižším IQ. Skrátka sme váhali, ale nakoniec to vypálilo dobre. Získali sme si aj fanúšikov seriálov a tolerovali nám naše vybočenia:) Ja osobne veľmi rád spomínam na natáčanie s pánom Slezáčkom, bol to veľký profík a skvelý človek. Na scény s ním som sa tešil, ale aj s pani Turzonovovou alebo Romanom Luknárom… Celkovo mám Panelák v hlave odložený v oddelení “veľmi príjemné”.

V seriáli Dvojičky ste hrali dvojúlohu. Bolo to náročné?

Áno, bolo. Pri natáčaní tohto seriálu som si siahol na dno - jednak po fyzickej stránke, natáčali sme v Maďarsku uprostred horúceho leta a ja som bol vypchatý, aby som pôsobil objemnejšie, ale aj po psychickej stránke. Pred kamerou som bol takmer stále a učiť sa do noci dlhé dialógy po celodennom natáčaní mi robilo problém. Ale bola to skvelá skúsenosť a ďakujem za ňu!

Prirástli vám niektoré postavy z RND špeciálne k srdcu?

Radošincov som vždy považoval za top divadlo s osobitým čarom a skvelým humorom. Divadlo, v ktorom sa herec môže realizovať aj po speváckej či hudobnej stránke a v neposlednom rade to pre mňa bol jeden zo splnených snov - stáť s pánom Štepkom a s Radošincami na jednom javisku. Na ich kazetách som vyrastal, Jánošíka som (tak ako celé Slovensko) vedel naspamäť, ale nerád by som to zúžil iba na túto hru. Všetky ich hry v sebe mali niečo, čo bolo iné. Či už Človečina, Ženské oddelenie, Hostinec Grand a iné. A zrazu som bol priamo pri tom a bola to skvelá jazda. Ja osobne z tých posledných hier som mal rád hru Len tak prišli.

Kto vám z talk show Super Karaoke utkvel najviac v pamäti?

Túto spoluprácu s Jam filmom pre televíziu JOJ som si naozaj užil - jednak som sa mohol na chvíľku vrátiť aj k hudbe a jednak to bol nádherne naolejovaný stroj vďaka ľuďom, ktorí sa na nakrúcaní podieľali. A čo viac si môžete priať ako si hity, staršie či novšie, zaspievať s originál interpretmi? Jasné, že s niektorými piesňami som sa trošku potrápil (najťažšia bola pre mňa asi Celeste Buckingham, nakoľko až na jednu výnimku mala všetky piesne v angličtine a ja som na ich naučenie mal asi päť dní, ale Celeste je skvelý človek a tak bola veľmi nápomocná). No sám neviem, koho by som označil ako top. Každý jeden z interpretov čo u nás sedeli v aute bol iný a perfektný.

Aké sú vaše pracovné plány do najbližšej budúcnosti?

V divadle L+S hrám s Miškom Kubovčíkom predstavenie Skaza Titaniku - čo je naše vysnívané predstavenie, ktoré milujeme a užívame si ho. Takisto hrám ešte v divadle L+S predstavenie Mínus Dvaja s pánmi Milanom Lasicom a Bolkom Polívkom a s dámami Zuzkou Kubovčíkovou alebo Luckou Šípošovou. A to je taktiež krásne predstavenie. S Miškom Kubovčíkom máme ešte zopár plánov, ktoré by sme radi zrealizovali, tak uvidíme, nebudem predbiehať:)

Ostáva vám čas na rodinu, záľuby a koníčky?

Všetok svoj voľný čas trávim s mojimi najbližšími. Je mi jedno kde, ale musia tam byť oni a vtedy mi je najlepšie. FOTO: Janka Keketi