Korene pamäti

Maternica dieťatku v tele matky dáva ochranu a istotu. Počas celej doby tehotenstva sa maternica ženy rozťahuje podľa potrieb dieťaťa. Dieťa v nej môže natiahnuť ruku, nohu, zmeniť polohu, kopať a pritom mu nič nehrozí – nešmykne sa, nespadne. Vždy narazí len na príjemne teplé a mäkké steny svojho pohodlného „obydlia“.

Pamäťový proces

O všetko potrebné pre vyvíjajúce sa dieťa je v maternici matky postarané - dokonca aj o kolísanie, ktoré spôsobuje chôdza matky. Do jeho kráľovstva neprenikajú žiadne ostré zvuky, ani svetlo. Dieťa počúva len tlmený šum prúdiacej krvi, zvuky čriev, matkin hlas alebo tlkot jej srdca. To všetko tvorí základ jeho pamäti. Pamäť je dynamický proces, ktorý je počas života podmienený nielen vekom, ale aj inteligenciou, aktuálnou kondíciou a emóciami. Schopnosť dokázať dobre konzervovať informácie podlieha v jednotlivých obdobiach života rôznym zmenám. Na pamäť má výrazný vplyv individuálny vývoj dieťaťa, tiež konkrétne zážitky a skúseností. Pamäť je možné podporiť rozvojom predstavivosti, kreativity a správnymi návykmi, ktoré uľahčujú ukladanie vnemov a informácií do pamäti. Základnou zásadou úspechu je sústredenosť a pozornosť, veľa napomôže cielené vytváranie asociácií a mnemotechnické pomôcky.

Základ spomienok

Proces vzniku pamäti má niekoľko fáz, pričom každá fáza sa vyznačuje osobitnými charakteristikami. Od počiatočného výberu vnemov a informácií, cez ich udržanie, až po spomienky. Mozog človeka má množstvo oblastí, ktoré úzko s pamäťou súvisia. Za priestorové spomienky vďačíme temennému laloku, za epizodické spomienky vďačíme bradavkovitému telesu v mozgu a za pracovnú pamäť vďačíme najmä čelovému laloku. Na inštinktívne zručnosti si vieme spomenúť vďaka chvostnatému telesu v mozgu a na procedurálne zručnosti zasa vďaka mozgovej škrupine. Všeobecné vedomosti má človek uložené v spánkovom laloku a emočne zafarbené spomienky uchováva v mozgu mandľovité teleso. Talamus usmerňuje našu pozornosť. Zážitky človeka sa na spomienky premieňajú vďaka mozgovej oblasti nazývanej hipokampus a vďaka mozočku dokážeme spomínať aj na udalosti, ktoré spojil čas. Človek disponuje tak úmyselnou, ako aj neúmyselnou pamäťou.

Čo môže pamäť poškodiť

Na pamäť má vplyv množstvo vecí, ktoré ju môžu ovplyvniť pozitívne, ale aj negatívne. Pamäť človeka môže poškodiť nadmerné užívanie alkoholu, drogy a fajčenie, tiež lieky, rôzne ochorenia, zlé stravovanie či nedostatok pohybu a spánku. Nedostatočná výživa a chronický nedostatok spánku spôsobuje únavu a podstatne horšie sústredenie na nové vnemy a informácie. Medzi potraviny, ktoré pozitívne ovplyvňujú pamäť patrí horká čokoláda, orechy a ryby. Zo zeleniny to je karfiol, brokolica, hlávková kapusta a z ovocia najmä čučoriedky. Pamäť dokáže negatívne ovplyvňovať aj stres, strach či úzkosti. Pri strese môže mať človek problém spomenúť si aj na celkom bežné a banálne veci. Opakovaný chronický stres znižuje činnosť receptorov v mozgu až natoľko, že zhoršuje nielen pamäť, ale myšlienkové procesy všeobecne.