V gastronómii sa žihľava používa tak v teplej, ako aj v studenej kuchyni. Listy žihľavy sa často pripravujú na spôsob špenátu a s obľubou sa pridávajú do polievok či plniek. Skvelo ochutia rizoto alebo cesto na halušky. Žihľavu je možné pridať do placiek, omeliet a cestovín, nakoľko žihľava dodá pokrmom nielen cenné látky, ale aj zaujímavú chuť. Najemno nasekaná, zbavená pichľavých chĺpkov, je ideálnou ingredienciou aj do zeleninových šalátov. Z mladej žihľavy skvelo chutí aj žihľavový sirup. Na jeho prípravu potrebujete len žihľavu, vodu, cukor, citrón a kyselinu citrónovú.
Žihľavový čaj
Žihľavový čaj podporuje tvorbu červených krviniek, pôsobí proti akné, pomáha na prečistenie organizmu a pri reumatizme. Hojne sa používa pri ľahších zápaloch močových ciest, bylina je často pridávaná do rôznych urologických čajov. Žihľavový čaj výborne chutí aj v kombinácii s mätou, s rebríčkom alebo s rumančekom. Liečebné účinky žihľavy sa pripisujú mnohým látkam, ktoré rastlina obsahuje. Od histamínu, cez serotonín, až po beta-sitosterol. Žihľava obsahuje tiež vitamíny, železo, draslík, mangán a vápnik. Žihľavu konzumovať či piť sa neodporúča v tehotenstve, pri problémoch s nízkym krvným tlakom a ľuďom, ktorí sú na ktorúkoľvek zložku byliny alergickí. Typickým príznakom alergie je sťažené dýchanie, vyrážky a opuch jazyka alebo pier.
Zber žihľavy
Zo žihľavy sa zbiera predovšetkým mladý list a vňať, najlepšie v jarných mesiacoch, pokiaľ nekvitne. Následne sa zbierajú mladé rastlinky v septembri. Dôležité je, aby sa bylina zbierala len na slnečných a čistých miestach. Žihľavu je vhodné sušiť na tienistom mieste, pri teplote do 60°C, pomerne rýchlo, aby ostala zelená. Rastlina sa na liečebné účely môže uchovávať rok, keďže po uplynutí tejto doby stráca účinok.