Prvé skrýše

Naši predkovia na výstavbu svojich obydlí v dávnej minulosti používali suchú trávu, lístie, pne stromov a konáre, neskôr kožu, hlinu a kamene. Ako sa míňali veky, jednoduché príbytky sa stávali čoraz pevnejšími, účelnejšími, kvalitnejšími a s nástupom staroveku sa zdokonalili aj stavebné materiály.

Prvé príbytky

Prvé príbytky ľudí boli veľmi jednoduché, no pre našich predkov predstavovali zásadný krok k prežitiu. Na začiatku sa využívali iba prírodné úkryty - jaskyne a skalné previsy, ktoré poskytovali len ochranu pred počasím a predátormi. Postupne si však naši predkovia začali vytvárať vlastné prístrešky z pňov, konárov a zvieracích koží. Tieto jednoduché konštrukcie mali často tvar kupoly alebo trojuholníkového rámu a slúžili ako dočasné obydlia. V oblastiach, kde nebolo drevo, napríklad v tundre, ľudia stavali príbytky zo zvieracích kostí, najmä mamutích, ktoré prekryli kožušinami zo zvierat. Keď sa neskôr začali zdržiavať na jednom mieste, vznikli obydlia čiastočne zapustené do zeme a s rozvojom poľnohospodárstva sa objavili aj prvé trvalé domy z hliny a kameňa. Tieto jednoduché stavby predstavovali začiatok dlhého vývoja architektúry a dokazujú, ako sa postupne ľudia učili prispôsobovať prostredie svojim potrebám.

Stavebné materiály

V starovekom Egypte sa používal najmä kameň, ktorý sa na tomto území hojne vyskytoval. Z kameňa sa tvarovali kvádre, v murive sa spájali bez malty, vlastnou tiažou len na tesársky spoj. Drevo bolo v týchto končinách vzácne, dovážalo sa najmä z Ázie. V antickom Ríme mali stavitelia k dispozícii už dostatok prírodných materiálov. Obľúbeným stavebným materiálom bol travertín, tuf, vápenec, pieskovec a mramor. V tomto období už Rimania dokázali vyrábať tehly a ako spojovací materiál používali vápno, sadru a zmes z hliny, podobnú dnešnému betónu. 

Tiež by vás mohlo zaujímať

Krásne aj po rokoch

Úsporné bývanie

Včasná diagnostika