GABRIELA

Tesne pred dvadsiatkou „ho“ stretla. Bol to vysoký, urastený, mládenec na pohľadanie. Dvoril jej tak trpezlivo a nežne, že nemohla a najmä nechcela dlho odolávať. Ich stretnutia boli opojné a oslnivé, prežívali lásku ako z románu. Po dvoch očarujúcich rokoch ju Juraj požiadal o ruku. Gabrielino šťastie nebolo možné slovami popísať. Tie krásne predstavy z detstva sa naozaj napĺňali! A navyše, v čase najväčšieho zaľúbenia zistila, že čakajú dieťatko. S láskou sa obaja pripravovali na príchod malého človiečika. Tehotenstvo prebiehalo v norme, termín pôrodu sa blížil. Keď ich dcérka po prvýkrát uzrela svetlo sveta, bola spokojná a usmiata. Gabriela a Juraj sa stali hrdými rodičmi, ktorí prežívali nádherné životné obdobie. Čas plynul a dieťatko rástlo ako z vody. Občas ich lekári s drobčekom posielali na odborné vyšetrenia, no tomu nevenovali veľkú pozornosť. Boli šťastní. Spoločne sa tešili z prítomnosti, užívali si plným priehrštiami svoje rodinné šťastie a pohodu.

Tragédia

Juraj mal v tom čase silný pracovný nápor. Mali dôležité jednania a mnohé šibeničné termíny. Vedenie podniku na neho kládlo maximálnu zodpovednosť. Vždy bol svedomitý, išiel na plný plyn, pracoval presne a dôkladne. Za tieto vlastnosti požíval všeobecné uznanie. Bol mladý, schopný, perspektívny káder. Veci riešil s nadhľadom a ľahkosťou. Nemal žiadne závažné problémy, ani pracovné, ani súkromné, ani zdravotné. O to viac kolegov zaskočila skutočnosť, že v kancelárii skolaboval. Okamžite volali rýchlu lekársku pomoc a ňou bol presunutý do nemocnice. Oficiálna diagnóza znela: zlyhanie srdca. Gabriela sa túto šokujúcu správu dozvedela od zdravotníckeho personálu. Oblial ju studený pot, no spamätala sa a k situácii sa postavila prakticky. Utekala do nemocnice. No aj tak prišla neskoro, manžela už živého nevidela. Nasledujúce dni a týždne žila ako v tranze. Nedostatočne vnímala, často plakala a prebdela celé noci. Juraj jej veľmi chýbal. Následky tragédie boli pre jej organizmus tvrdé. Stres vyvolal ťažkú cukrovku a pridružili sa aj ďalšie vážne ochorenia. Gabriela sa ocitla na invalidnom dôchodku. Od zrútenia ju zachránil iba plod ich spoločnej lásky. I v tej ukrutnej bolesti chápala, že kvôli dieťaťu musí žiť ďalej a prekonať samú seba, hoci je to nesmierne ťažké.

Naplnená prognóza

Až po podstatne dlhšom čase bola schopná pozornejšie vnímať časté odborné vyšetrenia, na ktoré ju detskí lekári s dcérkou posielali. Bola už takmer v predškolskom veku, keď Gabriele oznámili, že sa, bohu žiaľ, potvrdili ich neblahé prognózy. Dieťatku s konečnou platnosťou diagnostikovali duševnú a rozumovú zaostalosť. Skonštatovali, že v živote dosiahne úroveň maximálne šesť ročného jedinca. Bude schopná sama seba obriadiť, ale svetu dospelých nikdy neporozumie. Gabrielu, paradoxne, práve táto správa zmobilizovala. Pochopila, že dcérka bude potrebovať o to viac jej opatery a starostlivosti. Vedome zavrhla osobnú skľúčenosť a pocity smútku, zmierila sa s osudom. Pokorne prijala všetky fakty. Dievčatko ju za to odmieňalo svojou bezprostrednosťou a veselou náladou. Vnášalo jej do všedných dní žiarivé svetlo a dobrotivé teplo. Obdarovávalo ju dojemnou láskou a úsmevmi. Gabriela sa naučila tešiť z maličkostí a vedome obom spríjemňovať každodenné bytie.

Nekončiace skúšky

Dievčatko malo dobrosrdečnú povahu. Milovalo prírodu, zvieratá, príbuzných, pedagógov, všetkých svojich spolužiakov. Fungovalo v nevinnej bezstarostnosti. Čas plynul a Gabriela chystala veľkolepú oslavu dcérkiných dvadsiatych narodenín. Pozvala väčšinu jej kamarátov a vrstovníkov. V celom dome zavládol humor, dobrá nálada, radosť z darčekov a všetkých dobrôt. Spomedzi všetkých bol najvýznamnejším hosťom Dávid, s ktorým boli nerozlučná dvojica už od škôlky. Gabrielu mierne zamrazilo, keď pobadala ich vzájomnú náklonnosť. Nikdy pred tým tomu nepripisovala až taký význam. Na okamih ju premkol strach. Pár týždňov na to mala dcérka teploty, ranné nevoľnosti a nechutenstvo k jedlu. Matkina predtucha sa potvrdila, gynekológ konštatoval graviditu v piatom mesiaci. Gabrielino dieťa porodilo dieťa. Dnes je v šestonedelí. Gabriela sa stala babičkou, ktorá pozbierala všetky svoje sily, a s odhodlaním levice mieni do konca života svojmu potomstvu odovzdávať lásku.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Svadba snov

Priateľov si vyberáme sami

Strach z pôrodu