PAVOL HAMMEL

Znalci rozmanitých aktivít Pavla Hammela vedia, že úspešný spevák, hudobník a skladateľ je aj podnikateľom a maliarom.

Ako si spomínate na svoj prvý domov?

Narodil som sa doma, čo nemôže povedať každý, lebo väčšina ľudí sa narodí v nemocnici. Môj rodný dom dodnes stojí na ulici 29. augusta v Bratislave. Moji rodičia v ňom prežili aj bombardovanie továrne Apollo. Bol to dvoj izbový byt, v ktorom sme žili piati. Rodičia, babka a ja s bratom. Prežil som v ňom dvadsať päť rokov života. S manželkou sme mali svoj prvý samostatný domov v podnájme v bratislavskej Petržalke. Tu sa nám narodilo aj prvé dieťa. Pre mňa však pocit „rodáctva“ nie je až taký prioritný a je mi v podstate jedno, kto odkiaľ pochádza. Uznávam, ak sa mladí ľudia neboja vybrať do sveta a sú schopní žiť aj v inej krajine.

Akým farbám a materiálom dávate prednosť v interiéri?

V zariaďovaní sa riadim najmä pocitmi. Som ako pes, ktorému treba umiestniť búdu tam, kde si sám ľahne. Vždy viem veľmi presne čo nechcem a čo sa mi naozaj nepáči. V domácom prostredí som obklopený umeleckými predmetmi, ktoré sú pre mňa v interiéri podstatné. Sú dominantnými solitérmi takmer každej miestnosti v mojom dome. Z materiálov a farieb mám najradšej prírodné materiály a teplé farby.

Ako by ste definovali pohodlie a komfort v domácnosti?

Za komfort vo všeobecnosti považujem duševnú pohodu a neodmysliteľnou súčasťou príjemného bývania je pre mňa pocit harmónie. A ten sa dá dosiahnuť aj v skromných podmienkach, nemusí byť podmienený materiálnymi pôžitkami.

Ako začal hudobník Pavol Hammel maľovať?

Medzi výtvarníkmi mám veľa priateľov a prvým impulzom môjho maľovania bola stávka, ktorú som s nimi uzavrel. Nešlo o žiadne hmotné statky, len o stávku zo zábavy. Boli sme v ateliéri, dali mi plátno, farby a tak som začal. Vďaka tejto udalosti som zistil, že farby mi niečo hovoria a pri maľovaní som zotrval.

Kde čerpáte inšpiráciu?

Ja osobne nikdy nerozmýšľam vopred čo idem maľovať. Inšpirácia vzniká spontánne, až keď mám pred sebou čisté plátno a v ruke štetec. Nakoľko nešetrím farbami, vytlačím mnoho farieb z túb na plátno, a až vtedy prichádzajú nápady. Maľovanie je pre mňa intuitívna záležitosť. Keby niekto chcel odstraňovať vrstvy z mojich plátien, zistil by, že sú pod ním dva, tri iné obrazy. Keď sa mi niečo nepáči, vždy to zatriem niečím iným a často, až na niekoľkýkrát, vznikne výsledná podoba.

Umenie ktorých našich alebo zahraničných výtvarníkov je vám blízke?

Zo Slovenských autorov je to akademický maliar Ivan Pavle alebo Peter Pollág a viacerí iní. Neviem, či je dobré ich začať menovať, nakoľko mnohí Slovenskí maliari sú moji priatelia, s ktorými som v úzkom kontakte, a nerád by som na niekoho zabudol. Zo svetových autorov mám rád také osobnosti, ktoré sú zahalené aj avantgardnými príbehmi. Ako napríklad Salvator Dalí so svojimi provokujúcimi a šokujúcimi dielami. Hlboký dojem vo mne zanechal aj predstaviteľ viedenského modernizmu Gustáv Klimt. Najmä so svojim obrazom Bozk, ktorý je vystavený vo Viedni.

Ako relaxujete?

Doma sa dobre cítim na terase, pri bazéne. Zvyknem tu nielen oddychovať, ale aj pracovať. Rád kupujem a sadím kvety, polievam a sekám trávnik. Nakoľko žijem rušným pracovným a spoločenským životom, doma si rád vychutnávam súkromie.