PETER LIPA

Ste držiteľom ceny prezidenta republiky, ceny Ladislava Martoníka, ale aj laureátom Krištáľového krídla a mnohých ocenení Aurel – album roka, producent roka a iné... Ako tieto ocenenia vnímate?

Človeka poteší každé ocenenie. Samozrejme že je veľmi dôležité od koho to ocenenie prichádza. Nemám rád ocenenia a rebríčky hodnotiace popularitu spevákov, tam je to trochu problematické. Ale ocenenia od významných ľudí alebo odborníkov sú dôležitou súčasťou nášho speváckeho života. Vtedy človek dostáva šancu upozorniť na seba aj takých, ktorí predtým o mne nič nevedeli.

Nie každý si dokáže predstaviť, čo so sebou prináša post porotcu v medzinárodnej porote International Jury, ktorá udeľuje ceny European jazz prize. Môžete nám to priblížiť?

To je aktivita staršieho dáte a vznikla v Rakúsku. V súčasnosti to ocenenie funguje len v rámci tamojšej scény. Najprv mal každý porotca nominovať jedného hudobníka zo svojej krajiny, potom v ďalších kolách už nesmel za neho hlasovať a na konci sa po niekoľkých kolách týmto systémom vygeneroval viťaz.

Pracujete aj ako redaktor a moderátor pre rôzne rozhlasové stanice. Čím je pre vás táto práca zaujímavá?

Ja som vlastne svoju profesionálnu kariéru začal ako rozhlasový redaktor. Bolo to pre mňa veľké šťastie a zároveň aj veľká škola. Rozhlas milujem odmalička. Tam som sa naučil počúvať a vnímať hudbu a do dnešného dňa považujem rozhlasové vysielanie za najdôležitejší faktor pri rozvoji hudby ako takej, ale špeciálne populárnej hudby a jazzu. Dnes vysielam na Devíne Jazzový klub a Ars musica. Som na to veľmi hrdý a robim to rád už vyše 40 rokov.

Vaša diskografia je veľmi bohatá – pozoruhodná a rôznorodá, kde čerpáte toľké roky inšpiráciu?

Inšpiráciu prináša život. Hudba má také množstvo energie a nápadov, že keď sa započúvam do svojich vzorov alebo keď naživo vidím dobrý koncert, tak odchádzam nabitý myšlienkami, čo všetko by som ešte mohol urobiť.

Ste nesmierne koncertne činný. Čo vám kontakt s publikom - koncertné šnúry dávajú a naopak, čo berú?

Dávajú mi život. V tej chvíli keď som na scéne, začínam ináč rozmýšľať, zabúdam na starosti každého dňa a chcem svojim divákom sprostredkovať čo najkrajší zážitok. Ale má to aj tienisté stránky. Ja rád cestujem, lebo to je predpoklad, aby človek vôbec mohol byť hudobníkom, no niekedy strávim na ceste povedzme dva dni a z toho som na scéne len dve hodiny, to je trochu ubíjajúce.

Roky hráte so synom, Petrom Lipom mladším, ktorý je výborným hráčom na klávesových nástrojoch. Bolo náročné skĺbiť rodinné a pracovné vzťahy tak, aby sa neprelínali?

Peter sa zacčal hudbe venovat profesionálne už vo svojich devätnástich rokoch. Sledoval som ho, a keď som mal pocit, že mu to celkom ide, tak som s ním začal príležitostne účinkovať. Neskôr táto spolupráca úplne prirodzene prerástla do ďalšej fázy a dnes je stabilným členom mojej skupiny, často aj robí kapelníka a spolu tiež píšeme nové pesničky a aranžmány.

Prezradíte našim čitateľom, čo je vašim zdrojom energie?

Príroda, priatelia a láska k hudbe. Dovolenkovať veľmi nemusím, najradšej spomínam na cestovanie, ktoré je aspoň trochu spojené s hudbou. Mal som šťastie a spoznal som publikum na mnohých miestach našej zemegule. To bolo najkrajšie. Rád plávam a hrám stolný tenis.