JOLANA

Vo fabrike, kde Jolanu zamestnali, to vyzeralo podobne. Nezapadla do kolektívu, nenašla si priateľky. Väčšina pracovníkov sa k nej stavala neutrálne, takmer akoby až neexistovala. Sem tam si niekto povšimol, že je ochotná pomôcť, alebo nad časovať, ale to bolo všetko. Žijeme v uponáhľanej dobe, málo kto má vôľu zaregistrovať toho druhého. Kto nie je dravec, ten sa nepresadí. Jolana to chápala, necítila krivdu, nesťažovala si. Vďačne sa starala o starnúcich rodičov a celú domácnosť. Upratovala, varila, nakupovala, chodila do práce... Žila svoj monotónny samotársky život. Necítila potrebu ho analyzovať. Keď mala pred štyridsiatkou, bolestne ju zasiahlo náhle úmrtie otca. Ťažko sa vyrovnávala s faktom, že už nie je v jej blízkosti, mala ho rada. Nevedno či zo žiaľu, alebo prirodzene vekom, sa do roka pominula aj mamička. Jolana veľmi smútila za rodičmi. Boli jej jediní príbuzní a nesmierne jej chýbali. Cítila sa osamelá, ako kôl v plote. Zvyknúť si na to, bolo pre ňu útrpné.

Únik zo samoty

Problémy jej robili aj bežné veci, akými je banálna komunikácia s úradmi. Nebola príliš prakticky zdatná, a tak zdanlivo jednoduché úkony, ako sú dedičské konanie, prevod vlastníckych práv, prehlásenie služieb v byte, boli pre ňu zdrvujúco náročné. Vďaka psychickému strádaniu začala chudnúť a chradnúť. Jolane chýbal životný elán a pomaly sa začala opúšťať. Keď prišlo k znižovaniu stavu pracovníkov vo fabrike, bola na zozname medzi prvými. Iné kolegyne a kolegovia si dokázali zotrvanie v zamestnaní „vyboxovať“, no ona medzi takých ambicióznych nepatrila. Po týchto udalostiach sa dostala takmer do úplnej izolácie. Časom sa na nej začal prejavovať až pesimizmus. Ubíjala ju nečinnosť, nevedela čo si má počať. Bezradná často blúdila mestom a sem tam sa zastavila v pohostinstve na pohárik. Oslovila ju vrava a príjemná atmosféra miestnosti plnej ľudí. Aspoň na chvíľu mala pocit, že nie je sama. Netrvalo dlho a zopár stálych zákazníkov si ju všimlo. Sprvu s ňou prehodili len dve, tri vety, no neskôr sa zapájali do dlhších debát. Jolana bola potešená. Rada s nimi komunikovala, a keď sa pitie občas prešvihlo, nemala problém nechať „kamarátov“ u seba aj prenocovať.

Dokonalý plán

Trojica kumpánov však presne vedela čo robí a aký má cieľ. Keď mali pocit, že Jolanu už majú dostatočne „omotanú“, vyrukovali na ňu s požiadavkou, že jeden z nich si chce vziať pôžičku a potrebuje zaevidovať do občianskeho preukazu trvalé bydlisko. Vysvetľovali jej, že sa jedná len o neškodný administratívny úkon. Nasľubovali hory – doly, v duchu hesla: Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Pomoc neodmietla, ba naopak, mala radosť, že je užitočná. Ochotne s nimi pochodila úrady a podpísala každý papier, ktorý jej podstrčili. Keď Jolane ponúkli protislužbu za jej láskavosť, a uhradili aj poplatky spojené s bývaním, bola dojatá. Rodičovské úspory už minula a z podpory sa nedalo veľmi vyskakovať. Ani netušila, čo na ňu chystajú a ako kruto s ňou zatočia. Nastal deň „D“. Už niekoľko dní Jolana sedela v pohostinstve a čakala na svoju partiu. „Čo sa stalo, kde sa vyparili?“ Pomyslela si, že možno náhle museli na pár dní odcestovať. Pomaly kráčala domov a verila, že sa jej čoskoro kamaráti ozvú. Pri dverách bytu zneistela. Kľúčik nepasoval do zámky a nešli jej otvoriť dvere. Zvonila, búchala, neverila vlastným očiam. Uplakaná a bezmocná si sadla na schody a z vyčerpania, i šoku, po chvíli zaspala. Ráno precitala na hlasnú vravu a do sna sa jej vkrádali vety: „Pani, tu nemôžete prespávať! Nový majiteľ tohto bytu ide robiť rekonštrukciu a zavolá na vás políciu, ak tu budete zavadzať. Odíďte!“ Jolana sa ako nepríčetná vytratila na ulicu a išla hľadať kamarátov. Dúfala, že jej pomôžu. Verila, že sa stal omyl, a že časom sa všetko vysvetlí. Nikdy viac ich však nevidela. Dnes a denne ju môžete stretnúť pri vlakovej stanici, alebo v okolí zdemolovaných domov a priľahlého lesíka. Je bezdomovec. Tvor bez strechy nad hlavou, ktorý sa živý zbytkami potravín nájdených v kontajneroch, ktorý prespáva po pivniciach a kanáloch. Žije zo dňa na deň, na okraji spoločnosti. Aby ju nemučili výčitky, naučila sa zatvárať oči pred vlastnou slepotou.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Strach z pôrodu

Bariéra mlčania

Fórum zdravia