ROMANA

Romana milovala decká z partie a ich životný štýl. Boli to povaľači, ktorí nudu zaháňali alkoholom a vulgárnymi táraninami. Holdovali žúrom a neviazanej zábave. Romana bola pyšná na to, že boss skupiny je práve jej frajer. Bývali v prenajatom byte, financie si zabezpečovali aj nekalými cestami. Boli presvedčení o tom, že žijú úžasný, zaujímavý život. Plný pre nich fascinujúcej zábavy a blahobytu. Takto fungovali dva roky, až kým Patrik nezačal preháňať svoju vášeň k alkoholu. Čím ďalej, tým častejšie býval sťatý a agresívny. Následky jeho závislosti nedali na seba dlho čakať. Začali padať zauchá a neskôr aj poriadne bitky. Trpel utkvelými predstavami a vidinami. Vyfantazíroval si, že ho Romana podvádza. Postupne ju stále častejšie napádal výsluchmi kam chodí a s kým sa stýka. Napokon jej pod hrozbou fyzického násilia zakázal opúšťať byt. Romana sama presedela v izbe celé hodiny, často bez základných potravín. Násilie sa stupňovalo priamo úmerne so stupňujúcou sa Patrikovou závislosťou. Po každej tyranii ju odprosil na kolenách a sľuboval, že sa to už viac nestane. Verila mu. No opak bol pravdou. Jeho násilnícke sklony začali nadobúdať obludné rozmery. V záchvatoch zúrivosti ju škrtil, kopal a hádzal o steny. Romana sa nedokázala nikomu zdôveriť, rodičom sa hanbila ukázať na oči. Ale predsa utiekla. Veľmi ubolená a sklesnutá prijala pomoc od známeho „z ulice“, pozviechať sa rozhodla s ním a s marihuanou.

Následky

Vnútro mala rozorvané traumatizujúcimi zážitkami, začala ju trápiť nespavosť a ak na chvíľu zdriemla, prenasledovali ju hrôzostrašné sny. Vo veľmi krátkom čase tieto stavy začala kompenzovať tvrdými drogami. S týmto riešením sa dostavili ešte väčšie úzkosti a pocity beznádeje. So zvyšujúcimi sa dávkami drog sa Romane zvýšili aj hranice extrémov prežívania. Často sa zmietala v stavoch silných eufórií a následne ťažkých depresií. Nachádzala sa v začarovanom bludnom kruhu. Postupne sa jej každodenné bytie zužovalo na jediný cieľ: zaobstaranie drogy. Chradla a často nevedela ani kde sa nachádza. Prežívala v nedôstojných podmienkach, s ďalšími narkomanmi. V zime v pivniciach a kanáloch, v lete v lesoch a zbúraniskách. Raz večer ju v tomto žalostnom stave čírou náhodou našli rodičia spať v parku. Takmer ju nespoznali. Bola dotrhaná, zúbožená a špinavá. Vtedy udalosti nabrali rýchly spád. Matka s otcom sa nekompromisne rozhodli, že už nič neponechajú na náhodu. Okamžite Romanu priviezli na urgentnú hospitalizáciu, kde lekári bojovali o jej holý život. Už jej zlyhávali základné životné funkcie. Nasledovala niekoľko týždňová detoxikácia organizmu a dlhodobá odvykacia liečba.

Životný medzník

V liečebni sa pomaličky začala zoznamovať s realitou. Bolo to pre ňu tvrdé poznanie. Precitnúť z narkomanského opojenia nebolo jednoduché. Nadstaviť si vlastné zrkadlo bolo pre Romanu nesmierne skľučujúce. Až tu pochopila, že jej ľahkovážnosť ju takmer zabila. Až tu zistila, že jej celoživotné správanie bolo riadené len sebectvom a egoizmom. Prišli i výčitky svedomia a uvedomenie si, ako veľmi ubližovala sebe i iným. Takmer pri každej terapii pociťovala sama zo seba hnus. Až neskôr prišlo odpustenie a stanovenie si nových priorít. Nastalo zoznamovanie sa so základnými ľudskými hodnotami. Učila sa, čo pojem zdravý životný štýl znamená a aké správanie je spoločensky akceptovateľné. Robila prvé krôčiky vo svete abstinentov. Bol to zdĺhavý a namáhavý proces. Proces, v ktorom bolo nutné najskôr postaviť hodnotné základy a až potom, starostlivo, postupne, budovať nosné piliere a oporné múry. V praxi to znamenalo dennodenne bojovať so zákernou fyzickou i psychickou závislosťou. Nepoddať sa obrovskému chtíču intoxikácie. Nutkavé stavy baženia Romane spôsobovali muky. Mnohokrát sa chcela vzdať, mnohokrát chcela skoncovať so životom. Nepodľahla len vďaka personálu v liečebni a pár priateľom, spolupacientom, ktorí ju v krízach držali nad vodou. Na vlastnej koži zisťovala, aké zlo napáchali drogy v jej organizme a ako veľmi jej poškodili mozog.

Znovuzrodenie

Po týchto urputných peripetiách pochopila, že existovať v nechránenom prostredí by bolo pre ňu nebezpečné. Bála sa, že v krutých záchvatoch by zákernej droge podľahla. A to si neželala. Na základe odporúčaní lekárov sa rozhodla pre resocializačné zariadenie. Usúdila, že v komunite osudom rovnako skúšaných ľudí môže skôr prekonať svoje nevyrovnané stavy a v závere uspieť. Dobrovoľne sa podriadila náročnému režimu. Začala si osvojovať základné pracovné návyky, ktoré do vtedy nepoznala. Často pracovala v záhrade a starala sa o domáce zvieratá. Náročná fyzická práca jej postupne vyháňala z hlavy čierne myšlienky. Aj sedenia s terapeutmi jej nesmierne pomohli. Postupne začala nachádzať samu seba i odpovede na otázky ako k jej životným omylom a zlým rozhodnutiam prišlo. S vďakou počúvala návody čo robiť, aby sa v budúcnosti ubránila drogám a seba zničujúcej závislosti viac nepodľahla. Dnes Romana cieľavedome a odhodlane pracuje na vytvorení svojich kladných charakterových a povahových vlastností. Učí sa skromnosti, trpezlivosti a usilovnosti. V „resoci“ mieni pobudnúť toľko, koľko bude pre ňu osožné. Nikam sa neponáhľa. Veď má iba dvadsať päť rokov a celý život pred sebou.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Diskusné fórum zdravia

Mať druhé krídlo

Odtiene lásky