JUDITA HANSMAN

Ako by ste charakterizovali svoje zázemie?

Zázemie je pre mňa pocit istoty, dôvery, pocit, že sa smiem naplno otvoriť alebo vyplakať. Rodinné zázemie je pre mňa pocit pokoja, vôňa teplého čaju alebo kávy. Ruky, ktoré mi vymasírujú boľavé telo po skúške v divadle, alebo moje ruky, ktoré toto radi urobia pre ostatných, ktorí k môjmu zázemiu patria.

Podľa akého kľúča ste zariaďovali svoju domácnosť?

Svoju domácnosť vnímam ako celok a chcem sa čo najlepšie cítiť v ktoromkoľvek jej kútiku. Sú miestnosti, ktoré by mali byť viac účelné, ako umelecky ladené, no dnes nájdete aj chladničku, ktorá je v podstate dizajnérskym skvostom. Ako pri väčšine vecí vo svojom živote, aj pri zariaďovaní domácnosti sa riadim hlavne svojím pocitom, no rada si nechám poradiť od svojej dcéry, ktorá je schopná môj vkus vychýliť niekam, kde by som sa sama iste neocitla. Niežeby som nábytok v domácnosti premiestňovala každý deň, ale som zástancom názoru, že naše dni by mali byť čo najfarebnejšie a najrozmanitejšie, inak sa dostaneme do stavu šede a pochmúrnej nálady. Preto mám rada kreatívne priestory, zaplnené predmetmi, ktoré nie je problém meniť, alebo premiestňovať podľa aktuálnej nálady a chuti.

Aký je váš vzťah k starožitnostiam?

Aj v modernej domácnosti pokojne prežije starožitná skriňa, aj v starožitnosťami nabitom priestore prežijú moderné sklenené posuvné dvere. Akýmkoľvek vkusným kombináciám som naklonená, nebránim sa žiadnym experimentom. Naopak, mám rada nekonvenčné riešenia a veci, ktoré vyžadujú slušnú dávku fantázie, ktoré sa neboja prekročiť zaužívané hranice a napriek tomu nie sú vtieravé, vulgárne a nijako rušivé.

Aké sú vaše záľuby a koníčky?

Mám to šťastie, že moja práca je aj mojím koníčkom. Vždy, keď mám toho dosť, keď som unavená, alebo znechutená, zaleziem na javisko a únava i stres odídu. Keď ale nie som v divadle, dokonale ma dokáže uvoľniť čas, ktorý strávim so svojimi blízkymi. Mám rada rozhovory, prechádzky a smiech. Nuž a okrem tohto rada čítam a počúvam dobrú hudbu. Napriek tomu, že zbožňujem kino, pri televízore trávim mizivo málo času.

Ako si spomínate na svoje detstvo?

Som typické sídliskové dieťa. Mala som šťastie, že moji rodičia dostali ako mladý pár byt v novostavbe v Košiciach, ktorú postupne osídlili ďalšie mladé páry s malými deťmi, takže nás v dome bolo asi dvadsať deciek, približne rovnakého veku. Bolo to niečo ako pioniersky tábor. Skupinka detí, asi desať dievčat a desať chlapcov - ideálne na hry všetkého druhu. Moje detstvo bolo plné hier - viac športovo ladené, ako je zvykom u dnešných detí.