ERIKA

Ako väčšina mladých ľudí, aj Erika mala pocit, že dospelosť je najmä o neviazanej zábave. O návštevách večierkov, o neobmedzenej slobode, bez povinností a zodpovednosti. Nakoľko bývala s rodičmi, jej plat bol ideálnym vreckovým na pokrytie nákladov za alkohol a cigarety na všetkých tých nespočetných výletoch a posedeniach. Erika žila rušným spoločenským životom bez morálnych zábran. Domnievala sa, že je to jediná správna cesta ako si užívať mladosť. Rovnakých názorov boli aj jej známi v partii, a práve pre to si tak výborne rozumeli.

Gravidita

Erika bola bývalá vrcholová športovkyňa, preto na nepravidelnú menštruáciu bola zvyknutá. Cykly jej od puberty vynechávali a výnimkou nebola ani trojmesačná pauza. Nikdy sa s tým nezapodievala a ani jej to nevadilo. No v aktuálnej bujarosti si neuvedomila, že občas máva s Marošom aj nechránený sex. K lekárovi ju priviedli až zdravotné problémy: malátnosť, únava, nevoľnosť... Od návštevy očakávala určenie diagnózy a tabletky na vyliečenie ťažkostí. Slová gynekológa ju však zaskočili. Erika práve končila štvrtý mesiac tehotenstva. Za iných okolností by neváhala podstúpiť interrupciu, no v tomto prípade to už nebolo možné. Maroš zobral informáciu o Erikinom tehotenstve „športovo“ a postavil sa k nej tak, ako ku hociktorým iným povinnostiam v jeho živote. Nedbanlivo a neosobne. Tým, že bude otcom, si špeciálne hlavu nezaťažoval. Bolo mu v podstate jedno či sa zoberú alebo nie a či sa pre Eriku vďaka tejto udalosti niečo podstatné v živote zmení. On rozhodne nemal v pláne obetovať sa. Aj svadba prebehla len tak ledabolo a to, že Erikini rodičia sa odsťahovali na chalupu, aby mladí mali súkromie, si Maroš tiež nepovažoval. Jeho manželka by sa pravdepodobne na celú záležitosť pozerala zhruba obdobne, keby ju k zamysleniu neprinútila samotná gravidita. Keďže zo zdravotných dôvodov už nebola schopná absolvovať nekonečné párty, nútilo ju to po večeroch, vďaka nebývalej samote, k zamysleniam. Biológia sa nedá oklamať. Nadchádzajúce materstvo jej postupne začalo otvárať oči a Erika čoraz horšie znášala Marošov nezáujem o ňu i budúce dieťa. Nebola ešte ani v ôsmom mesiaci, keď jej manžel oznámil, že ide bývať ku svojim rodičom. A zvyšok tehotenstva si mladá žena „od plakala“ v žiali nad spackaným životom.

Ako v zlom sne

V období šestonedelia bola Erika až extrémne precitlivená a smutná. Syna vnímala ako záťaž a len s veľkým sebazaprením ho dokázala kŕmiť a obriaďovať. Prišla o pohodlie i zábavu. Vnímala to ako „silnú kávu“. Situáciu riešila nerozumne. Urputne sa snažila pútať Marošovu pozornosť a stále intenzívnejšie si vynucovať jeho prítomnosť. Dúfala, že ho presvedčí, aby sa k nim vrátil. Jej manžel však vynikal prešibanosťou a šalamúnsky lavíroval medzi ňou a mnohými inými milenkami. Erika to tušila, no upla sa na neho natoľko, že samotná závislosť na jeho osobe ju primäli tieto skutočnosti ignorovať. Namiesto zorientovania sa v živote, stanovenia si priorít a cieľov, rútila sa do stále väčšieho nepokoja a dezorientácie. Manželove zriedkavé návštevy ju nenapĺňali, jeho ľahostajnosť v nej vyvolávala úzkosť a paniku. Nakoľko nebola schopná skoncovať s očividne neperspektívnym a ponižujúcim vzťahom, sama sebe spôsobovala ďalšie rany a ujmy. Kto chce kam, pomôžme mu tam, hovorí ľudové príslovie. A Erika naozaj chcela. Zubami – nechtami sa nezodpovedného Maroša držala, až kým pred prvými narodeninami synčeka jej lekár neoznámil úplne identickú správu, ako pred časom: Ste v štvrtom mesiaci gravidity. Erika neverila vlastným ušiam. Dúfala, že je to žart alebo len zlý sen, z ktorého sa o chvíľu prebudí. Nestalo sa. Druhé tehotenstvo jej navyše skomplikovala nepríjemná pohlavná choroba. Nastali vážne obavy o jej zdravie a zdravie plodu. Prešla krušnými chvíľami, často pociťovala bezmocnosť a beznádej. Maroš, hoci o všetkom vedel, ju vôbec nekontaktoval.

Prirodzený záver

Udalosti zašli priďaleko. Erikini rodičia sa už nedokázali na stav svojho dieťaťa pozerať a situáciu zobrali do vlastných rúk. Ju i oboch vnúčikov prichýlili k sebe, a úzko začali spolupracovať s odborníkmi. Z obavy o Erikin duševný stav zverili dcéru psychológom a psychiatrom, ktorí zahájili intenzívnu terapiu. Až tu si mladá žena dokázala uvedomiť, že si všetky strastiplné peripetie svojho neradostného bytia spôsobila sama. Priam si ich pýtala. A propos: nie náhodou práve tak, ako my všetci?

Tiež by vás mohlo zaujímať

Diskusné fórum zdravia

Bez milostnej spätosti

Pomôžu experimenty