OĽGA FELDEKOVÁ

Aké sú vaše spomienky na váš prvý domov?

Vyrastala som na Orave v dome, kde vyrastala aj moja mama. Jej rodičia ho zdedili po bohatom strýkovi, ktorý bol lekárnikom. Mama spomínala, že to bol voľakedy najkrajší dom v Tvrdošíne. Ja sa naň pamätám, keď už nebol najkrajší, ale mal veľkú záhradu, okolo plota strieborné smreky a v oknách muškáty s kvetmi veľkými ako detské hlavy. Môj otec žil v Bratislave. Vtedy som si myslela, že bývať v byte je oveľa väčšia paráda. Obdivovala som výťah, radiátory, balkón... Keď som o našom bratislavskom byte hovorila kamarátkam na Orave, skoro mi neverili.

Aké bývanie preferujete, vo veľkomeste alebo na vidieku?

V Bratislave som prakticky prežila celý život. Žil tu môj milovaný otec, vyštudovala som tu, porodila deti, mám tu priateľov, časť rodiny, najkrajšie spomienky. Detstvo sa mi spája s Oravou, ale mladosť a ďalšie roky s Bratislavou. V Bratislave som najviac doma.

Keď bolo vašich päť detí ešte malých, ako ste mali zariadenú domácnosť?

Náš dom v Bratislave bol pomerne malý a nepohodlný. Keď sa nám narodilo piate dieťa, zobrali sme si pôžičku, zrekonštruovali sme ho a časť pristavili. Potom mal už každý svoju izbu a manžel konečne pracovňu. Dodnes mi ostáva rozum stáť, ako mohol dovtedy napísať toľko kníh, prakticky na kolene. Mali sme neustále plný dom ľudí. Každú nedeľu nás obedovalo za stolom dvanásť. Niekoľko rokov bývali s nami aj naše mamy, čím boli staršie, tým to bolo ťažšie. Denne sme mali návštevy a keď návšteva neprišla, išli sme my. Keď o tom dnes rozmýšľam, zdá sa mi, že to nesúvisí s mladosťou. Aké nároky na človeka život naloží, také potom zvládne. A ak sa nedeje nič fatálne, ako sú choroby, alebo úmrtia, tak je to všetko veselé.

Keďže obaja s manželom aktívne píšete, iste ste k svojim povolaniam museli adekvátne prispôsobiť pracovné priestory. Ako ste to riešili?

Priestor treba prispôsobiť tomu, kto ho viac potrebuje. Keďže môj muž má väčší talent ako ja, mal doteraz pracovňu iba on. Ukazuje sa, že sa už nejaký priestor nájde aj pre mňa. Niežeby sa mi zväčšil talent, ale ostali sme v domácnosti iba dvaja.

Ako by ste definovali pohodlie v domácnosti?

Dnes má komfort každá domácnosť. Máme automatické práčky a nechodíme sa umývať do potoka. Ale myslím si, že ku komfortu patrí aj poriadok. Aby každá vec, každý papier a kniha mali svoje miesto. Hľadanie zaberá veľa času a nevyhnutne sa pri ňom vždy všetko rozhádže. K pohodliu ešte patrí veľká, voňavá posteľ, v ktorej sa okrem spánku dá aj čítať, zhovárať atď.

Ako relaxujete?

Keby to záviselo iba odo mňa, veľmi rada by som relaxovala v prírode. Môj muž ale nepovažuje prírodu za vhodnú na relax. Mal rád tenisové kurty a kaviarne. A ja som zas rada tam, kde je on. Ostali nám, teda, kaviarne a posteľ. Na dovolenky sme chodili, keď boli deti malé. Niekedy k moru, ale najčastejšie na Oravu. Dnes dovolenkujeme doma, pri počítači, alebo pri dobrej knihe.