Z prírodného lexikónu

Hloh sa stáročia používa ako liek pri obličkových a močových kameňoch. Ako elixír srdca rastlinu používali už starí Gréci a Indiáni. Účinky na srdce môžu údajne súvisieť s bohatými zásobami rastlinných zlúčenín flavonoidov, ktoré obsahujú silné antioxidačné zložky. Rastlina sa v hojnej miere využíva aj pri nespavosti. Hloh má vraj priaznivé účinky aj na rozširovanie tepien - zlepšuje prietok krvi. No užívanie hlohu v akejkoľvek forme je nutné konzultovať s lekárom.

Obsahové látky a využitie

Hloh obyčajný obsahuje flavonoidy, glykozidy, rutín, kvercetín, vitexín a leukokyanín. Z ďalších látok je významný saponín, katechínové triesloviny, kyselina askorbová, skupina vitamínov B a pektíny. V najširšej miere sa hloh užíva ako čajovina zo sušených kvetov a listov. Rastlinu je však možné používať aj ako odvar, zápar, extrakt, alebo ako tinktúru, ktorá sa pripravuje z plodov a z liehu alebo z alkoholu (vodka, slivovica a podobne) lúhovaním. Listy sa zbierajú v máji a v júni, plody v septembri a októbri. Sušia sa v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste a dosúšajú umelo, obvykle v rúre pri teplote do 70°C. Dekoratívne odrody hlohu obyčajného, ktoré sa vyznačujú okrasnými variáciami farby a tvaru listov, kvetov aj plodov, ktoré sa často vysádzajú v parkoch a sadoch, sú z hľadiska liečebných účinkov bezcenné. Vo voľnej prírode hloh obyčajný rastie najmä v suchých listnatých alebo zmiešaných lesoch, často na ich okrajoch, v krovinách a pri cestách. Dobre znáša aj kamenistú pôdu.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Symbol Slovanov

Kráľovna bylín

Diskusné fórum zdravia