Vývoj staviteľstva

Pred vynájdením betónu a železobetónu sa staviteľstvo vyvíjalo na základe dostupných prírodných materiálov a technologických možností danej doby. Staroveké civilizácie využívali hlavne kameň, drevo a hlinu.

Prírodné materiály

Kameň bol základným stavebným materiálom už v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Používal sa na stavbu chrámov, palácov a opevnení. Hlina a tehly boli populárne už pri výstavbe obydlí v Mezopotámii a Egypte. Tieto materiály spolu s drevom formovali architektúru až do priemyselnej revolúcie, keď sa masívne začali využívať železné konštrukcie, betón a železobetón. 

Kovové materiály

Až koncom osemnásteho a v priebehu devätnásteho storočia sa na scénu stavebníctva dostali kovové materiály, ktoré vďaka svojim špecifickým vlastnostiam umožňovali realizáciu dovtedy nevídaných stavieb. V Anglicku bol vyvinutý technologický postup na výrobu kujného železa a veľkovýroba ocele, ktorá otvorila cestu všestrannému rozvoju kovových konštrukcií. Železné konštrukcie sú subtílne a uspokoja sa aj s menšou pôdorysnou plochou, umožnili zasklenie rozmerných plôch a tým aj presvetlenie vnútorných priestorov domov.

Betón a železobetón

Betón je zmes kameniva – štrku, piesku a spojiva - vody a cementu, ktorá sa v stavebníctve začala uplatňovať oveľa neskôr ako železo. Betón je mimoriadne odolný na tlak, avšak nie na ťah. Z tohto dôvodu sa takmer celé devätnáste storočie používal iba na konštrukciu základov stavieb. Až časom sa začal používať železobetón - betón, vo vnútri vystužený oceľovými prútmi, oceľovou sieťou alebo inou podobnou výstužou.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Solárna architektúra

Bývanie po novom