Do Európy sa kôpor vonný dostal vďaka Rimanom a v našich podmienkach ho môžeme pestovať nielen v záhradách, ale aj v domácnostiach v kvetináčoch, aby dodal pokrmom svoju typickú vôňu. Semená kôpru sa vysádzajú na jar do voľnej pôdy, mladé rastliny sa prerieďujú na vzdialenosť okolo tridsať centimetrov. Stonka kôpru vonného dorastá do výšky šesťdesiat a viac centimetrov. Striedavé listy sa obvykle rozstrapkajú do tenkých nitiek, plody sú hnedé a majú elipsovitý tvar.
Účinky a využitie
Kôpor obsahuje vápnik, železo, draslík, sodík, fosfor, horčík, meď, zinok a ďalšie prvky. Okrem vlákniny obsahuje aj vitamíny A, B a C, tiež kyselinu listovú a pantoténovú. Olej z kôprových semien má antibakteriálne účinky. Kôpor sa používa pri chorobách obličiek, pri kašli a nachladnutí. Rastlina čistí močové cesty a podporuje pravidelné vyprázdňovanie. Pomáha pri nechutenstve, pri poruchách trávenia a pri zavodnení. Kôpor tiež mineralizuje kosti a pôsobí ako prevencia voči osteoporóze. Celkovo posilňuje imunitný systém, upokojuje nervový systém a pomáha detoxikovať celý organizmus.
Kôpor ako liek
Už v starom Egypte a Grécku sa hovorilo o kôpre ako o upokojujúcom lieku. V stredoveku sa využíval nielen ako liečivá bylina, ale svoje opodstatnenie mal aj pri ochrane domácnosti, v mágii pri rôznych rituáloch. Proti negatívnym vplyvom sa využívala olejová verzia kôpru, ktorou sa mazali talizmany, vchody domov, okná a podobne. Kôpor sa za účelom ochrany dával aj do kadidiel, rituálnych pohárov a do ohňa.