Zrkadlo duše

Na ceste uvedomenia si samých seba potrebujeme zrkadlenie vonkajšieho sveta. Ak človek zabúda integrovať to, čo vníma zvonka a podľahne lákavej ilúzii, že vonkajšok s ním nemá nič spoločné, osud začne jeho vnímanie pozvoľna obmedzovať. Vnímanie by malo byť poznávaním pravdy. Ak naše zmyslové orgány prestávajú správne fungovať, nútia nás učiť sa počúvať svoje vnútro. Na očiach je vidieť pocity a nálady, aj charakter osobnosti.

Rozhľad a odstup

Najčastejšími poruchami zraku je krátkozrakosť a ďalekozrakosť. Pričom krátkozrakosť sa častejšie vyskytuje v mladšom veku a ďalekozrakosť v staršom veku. Je to prirodzené, pretože mladí ľudia vidia väčšinou len svoj úzky okruh a chýba im širší rozhľad. Staroba má obvykle od vecí väčší odstup. Podobne je to aj s pamäťou starých ľudí, na blízke deje si spomínajú podstatne horšie, no pre udalosti ležiace v ďalekej minulosti majú pamäť až obdivuhodne čulú a exaktnú. Krátkozrakosť vraj poukazuje na príliš silnú subjektivitu. Krátkozraký človek pozoruje svet zväčša cez vlastné videnie a pri určitých témach sa často cíti osobne dotknutý. Hovorí sa, že si dovidí len na špičku nosa a takýto úzky obzor nevedie k sebapoznaniu.