Záhady zraku

Ľudské oko sa skladá z vonkajšej, strednej a vnútornej vrstvy. Očná guľa je uložená v očnici a je zložená z očného bielka, rohovky, dúhovky, šošovky, opašteka, cievovky, sietnice, slepej škvrny a zo sklovca. Prídavnými orgánmi oka sú spojovka, slzná žľaza a mihalnice. Ako oko funguje? Lúč svetla odrazený od pozorovaného objektu prejde cez rohovku oka k zrenici a dopadne na šošovku. Keď sa svetelné lúče zbehnú na sietnici, mozog tieto informácie prevedie do určitého obrazu. V šere sa zrenica oka roztiahne, pri intenzívnom svetle zúži.

Zrakové poruchy

K najčastejším poruchám zraku patrí škúlenie, astigmatizmus, krátkozrakosť, ďalekozrakosť, farbosleposť a syndróm suchého oka. K reálnemu videniu človek potrebuje dva obrazy, aby veci mohol vidieť v celej mnohorozmernosti. Tento výrok dokazuje zákon o polarite. Odborníci však tvrdia, že je potrebné vidieť dve hľadiská, aby sme pochopili jednotu. Že dobré či zlé videnie človeka sa dá vnímať aj z iného uhla pohľadu.

Hovorí sa, že...

Pri šedom zákale sa zakaľuje šošovka a tým aj pohľad. Vtedy človek prestáva veci vidieť ostro. Ostrosť je nahradená nejasnosťou, svet stratí svoju nebezpečnosť a schopnosť zraňovať. Vidieť nejasne znamená dištancovať sa od okolitého sveta, aj od seba. Šedý zákal je akousi žalúziou, ktorú stiahneme, aby sme nemuseli vidieť to, čo nechceme. Pri zelenom zákale - glaukom, stúpa vnútro očný tlak. Dochádza k výpadkom zorného poľa a k obmedzenému videniu - chorý pozerá na svet akoby mal klapky na očiach. Stráca rozhľad a vníma len určité výseky skutočností. Preto, ak naše zmyslové orgány prestávajú správne fungovať, malo by nás to podnietiť aj k zahľadeniu sa do svojho vnútra.