ĽUDMILA

Ľudmilin manžel bol cieľavedomý, úspešný mladý muž. Už ako dvadsať šesť ročný pracoval vo vedúcej funkcii dobre prosperujúceho podniku. V tridsiatke bol najpreferovanejším pracovníkom vedenia firmy, nakoľko dosahoval nadštandardné výsledky. Marek pracoval so sto percentným nasadením a s obrovskou ctižiadostivosťou. V zamestnaní trávil bežne viac ako desať hodín denne. Jeho mottom bol výrok: nadriadených je potrebné neustále oslňovať svojou kreativitou a vedomosťami, pred podriadenými je nutné byť stále minimálne o dva kroky dopredu. Ako čas plynul, Marek, zaslepený vlastnými úspechmi, si nestihol ani uvedomiť, že vo firme si z neho urobili ťažného koňa. Šikovne využili jeho pocit nenahraditeľnosti a zaťažovali ho stále väčším počtom úloh. Ostatný manažment podniku si tým zabezpečil vlastné pohodlie a bezprácnosť. To však Marek nevidel, opájal sa svojou dokonalosťou a Ľudmila mu k tomu vytvárala dokonalé zázemie.

Kariéra

Ľudmila zostala v domácnosti aj po materskej dovolenke. Dokonca aj potom, keď dcérka chodila už do školy. Hoci sama disponovala vysokoškolským diplomom, rozhodla sa vlastnú kariéru obetovať pre blaho rodiny. Domácnosť udržiavala v perfektnom stave, varila tie najvyberanejšie špeciality a príkladne sa venovala dcérke i manželovi. Robila to s chuťou a nadšením. Až časom začala pociťovať osamelosť a neskôr i prázdnotu. Marek nebol prakticky nikdy doma a dieťa okrem školy malo denne množstvo záujmových krúžkov a aktivít. Ľudmila začala vnímať, že sa aj ich rodina pachtí za imaginárnou dokonalosťou, ktorá je symbolom dnešného uponáhľaného sveta. Začala chápať, že popritom im reálne unikajú pomedzi prsty intímne chvíle šťastia a pohody. V ich živote nezostával čas na príjemné prechádzky, radostné výlety a dovolenky, ktoré v pravom zmysle slova rodinu stmeľujú a utužujú. Dlho tento stav podceňovala, no uvedomila si ho najmä, keď Marek začal javiť vážne známky vyčerpania. Jeho organizmus po rokoch extrémnej záťaže začal zlyhávať. Najskôr sa dostavila podráždenosť a nervozita, neskôr nespavosť a nechutenstvo k jedlu. To naštartovalo tráviace ťažkosti, malátnosť a sústavný pocit únavy. Telo jej manžela nepoznalo relax a keďže sa neregenerovalo, začalo sa pripomínať bolesťami rôzneho druhu. Neustály stres a zhon sa podpísali na jeho fyzickej schránke, ale aj psychike. Návštevu lekára však odkladal, pretože každý deň bolo v práci niečo dôležitejšie, kde nemohol chýbať. Až akútne bolesti žalúdka, nevoľnosť a zvracanie ho jedného dňa donútili prísť do nemocnice. Posadil sa v čakárni a čakal. Ako ináč, vytiahol notboock a pracoval na analýzach, ktoré v ten deň mali byť hotové. Vybavil množstvo telefonátov a nemohol sa dočkať, kým príde na radu. Nervozita a nespokojnosť v ňom rástla. Domáhal sa vybavenia až násilným spôsobom, nakoľko si nevedel predstaviť, že by chýbal na porade, ktorá má začať už o hodinu. Čím dlhšie tam sedel, tým agresívnejšie komunikoval s personálom. Doslova začal „peniť“, keď mu vošla do rany nie príliš ochotná sestrička. Neosobne mu oznámila, že ho nemôže uprednostniť. Spomenula, že špecialista má urgentný prípad a musí ďalej čakať. U rozhorčeného Mareka nastal skrat. Nekontrolovateľná zlosť spôsobila, že pracovníčku napadol. Lomcoval s ňou o dušu a šmaril o stenu. Tá na zem dopadla tak nešťastne, že si poranila hlavu a do pár sekúnd ležala v kaluži krvi. Marek sa na ňu pozeral ako zmyslov zbavený. Neveril vlastným očiam. Bol zaskočený vlastnou agresivitou a okamžite svoj čin oľutoval. Bolo však neskoro, už sa stalo, a to čo sa stalo sa nedalo vziať späť. Len nezainteresovaný pozorovateľ môže posúdiť, že jeho životný štýl bola vlastne časovaná bomba, vďaka ktorej skôr či neskôr musel nastať výbuch. Incident bol iba logickým dôsledkom jeho workoholizmu.

Následky

Za ťažké ublíženie na zdraví ho síce vyšetrujú na slobode, ale nikto nevie, ako to dopadne. Marek sa zrazu nikam neponáhľa, už nie je nenahraditeľný. Nepíše žiadne správy a analýzy, nenaháňa sa na jedno rokovanie za druhým. V tichu a samote si v mysli hodiny a hodiny premieta film vlastných skutkov, životných postojov a priorít. Ľudmila sa, rovnako ako Marek, s tragickou udalosťou vyrovnáva len veľmi ťažko. Má pocity viny, že aj ona mohla zasiahnuť a takýto stav nedopustiť. Vyčíta si, že včas nezaregistrovala manželovu závislosť na práci, ba naopak, že ho v nej zbytočne podporovala. Pred manželmi stojí nová úloha: vysporiadať sa s udalosťami, ktoré zažili a stanoviť si nový smer ďalšej spoločnej cesty.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Pomôžu experimenty

Ste single?

Keď vyprchá vášeň