KARIN HAYDU

Karin vyštudovala konzervatórium v Bratislave, kde ju herectvo učil Ivan Letko a Tatiana Hrivnáková. Na VŠMU mala tiež skvelých pedagógov - Emila Horvátha a Juraja Slezáčka.

V divadle Aréna hráte v hre Vibrator Play. Ako prebiehalo skúškové obdobie?

Dvojmesačné skúšobné obdobie sme si naozaj užili, veľa sme sa nasmiali, k čomu prispel najmä fakt, že sme boli skvelá partia a ľudsky sme si sadli. Inscenácia Vibrator Play zarezonovala aj vo svete. Jej americká autorka Sarah Ruhl vďaka nej získala celosvetový rešpekt a uznanie. Hra bola v roku 2010 vo finále Pulitzerovej ceny za literatúru a v nominácii na Tony Awards. 

V inscenácii stvárňujete mladú sestričku, ktorá prežije románik so zámožnou ženou priamo v ordinácii. Ako sa vám postava hrá?

Vibrator Play nie je žiadna lacná komédia. Jej hlavným leitmotívom je liečba pomocou vibrátora u pacientov trpiacich hystériou. Je to hra, v ktorej sú dosť silné významy ako materstvo, dojčenie, žiarlivosť, samota, láska... Každá zo siedmych postáva má svoj vývojový dejový oblúk. Keďže tu stvárňujem sestričku Annie v ordinácii Dr. Givingsa (Michal Jánoš), môj prístup k pacientom je v prvom rade profesionálny, ale paradoxne, pri pacientke Sabrine (Natália Puklušová), sa mi rozbúcha srdiečko. Je to veľmi esteticky, citlivo a vkusne zrealizovaná hra. A ten, kto očakáva nejaké vulgarizmy, lascívnosť či erotiku, bude sklamaný. Naopak ten, kto má rád inteligentný humor, zdravú iróniu, vtipné dialógy a nápadité situácie, si príde na svoje.

Prijali ste úlohu krstnej mamy aj šteklivého románu. Čím vás zaujal?

Mňa v prvom rade zaujala samotná autorka Adriana Šinka, keďže som sa zúčastnila aj krstu je debutového diela Saturácia I. Keď prišla ponuka stať sa krstnou mamou, nezaváhala som ani minútu. Prečítala som si obe knihy, pretože už z názvu vyplýva, že sú na seba náväzné a trvalo mi to dva dni. Zaradili sa u mňa k dielam, ktoré človek doslova „zhltne“ na jedno posedenie. Zaujal ma najmä jedinečný a charakteristický spôsob písania Adriany - paralelné prelínanie sa viacerých dejov, ktoré sú časovo nechronologické. No čitateľ sa v deji rýchlo zorientuje vďaka označeniu jednotlivých kapitol presným dátumom, kedy sa dej odohráva. Autorka má veľký zmysel pre detail a preto aj ten, kto nemá veľmi vyvinutú fantáziu si vie vďaka dôveryhodnému opisu všetko reálne predstaviť. Tento román som nevnímala len ako erotický, ale vidím v ňom oveľa hlbší význam a posolstvo. Najmä pre ženy vrhajúce sa v prvotnom ošiali zaľúbenia do vzťahov, z ktorých často krát nie je možné bez ujmy vycúvať.