CSONGOR KASSAI

Csongor Kassai má rád cestoviny s tvarohom a biliard.Jeho bohatá filmografia obsahuje množstvo divácky úspešných filmov a tiež má na svojom konte účinkovanie v najsledovanejších televíznych seriáloch. Ako divadelný herec pôsobil v Radošinskom naivnom divadle, v SND, v Divadle Nová scéna, GUnaGU, Aréna, v Štúdiu L+S, v Divadle Andreja Bagara, v divadle Thália a v mnohých iných. Len na doskách Radošinského naivného divadla sme ho mohli videť hrať a spievať v mnohých predstaveniach - Stvorenie sveta, Hra o láske, Generál, Desatoro, Návod na použitie, Konečná stanica a v mnohých iných.

Ako vnímate divadelné zájazdy, považujete ich za náročné?

Moja herecká kariéra sa začala v divadle Thália v Košiciach, s ktorým sme veľa cestovali a na cestovanie som si zvykol už vtedy. Nie je pre mňa problém prispôsobiť sa kočovnému životu. Divadelné zájazdy patria skôr k mojim príjemným zážitkom, keďže aj rád spoznávam slovenské mestá, čo je bonus tejto práce. V rámci cestovania som zaznamenal len jeden problém. Odkedy mám doma v posteli kvalitný matrac, nerád spávam v tých „lavóroch“, ktoré sa obvykle v hotelových izbách nachádzajú.

Máte za sebou účinkovanie v mnohých skvelých muzikáloch, spomeňme aspoň tituly Quasimodo, Kráľ Dávid, Krysař, Klietka bláznov, Producenti, Traja Mušketieri, Obchod na korze alebo Rómeo a Júlia. Ktoré z nich vám prirástli najviac k srdcu?

Vo všetkých muzikáloch, ktoré ste vymenovali, som z nejakého dôvodu hrával rád. Buď tam bol dobrý kolektív alebo náročná rola, ktorá bola pre mňa výzvou. Patrím k hercom, ktorí sa radi popasujú s ťažkými úlohami a tým pritiahnu divákov do divadiel. Klietka bláznov ma oslovila aj hudobne. Hudba majstrovsky ladila s príbehom a veľmi ho obohatila. Taký bol aj Krysař, tiež Rómeo a Júlia. V týchto predstaveniach bola hudba naozaj dokonalá. Verne zobrazila vášeň a emócie, ktoré sa na javisku odohrávali.

V televíznom programe Všetko čo mám rád ste spievali hit skupiny Omega a s Evou Pavlíkovou ste si zaspievali aj mix východniarskych pesničiek. Spievate rád?

Spieval by som oveľa radšej, ak by som vedel spievať lepšie. Medzi profesionálnymi spevákmi sa cítim dosť konsternovane, no aj tak spievam rád. Keď som začal hrať v prvých muzikáloch – Traja Mušketieri, Quasimodo a s Katkou Hasprovou v Kráľovi Davidovi, chodil som na hodiny k hlasovým pedagógom. Tí mi s odstupom času povedali, že po rokoch spievania sa môj spev zlepšil.

Zahrali ste si aj v rozprávke Alice Nellis Sedmero krkavců a v rozprávke Romana Vávru Čert ví proč ste stvárnili rolu Lucifera. V televíznej rozprávke Vianočné želanie ste hrali zákernú ježibabu, ako ste sa cítili v takejto úlohe?

Zastávam názor, že neexistuje malá rola, iba malý herec. V rozprávke Vianočné želanie som mal síce iba dva filmovacie dni, ale rola bola tak špecifická, že som sa ju rozhodol prijať. Len maskéri ma do postavy ježibaby pripravovali viac ako štyri hodiny. Každá neobvyklá rola je pre mňa z hereckého pohľadu zaujímavá. Napríklad vo filme Pivnica ma nie je takmer ani vidieť, no kvôli postave hudobníka, ktorú som tam stvárnil, som sa učil hrať na bicie nástroje a rád som to absolvoval.

Vo vojnovej dráme Musíme si pomáhať, ktorá bola nominovaná na Oscara, ste stvárnili mladíka Davida Wienera. Za svoj herecký výkon ste získali prémiu literárneho fondu. Ako vnímate ocenia?

Ocenenia si vážim, lebo vždy prichádzajú vďaka niečomu. Obzvlášť si vážim, keď ma ocení divák, hoci názor diváka sa nie vždy zhoduje s názorom kritikov.

Spolupracovali ste aj s režisérom Martinom Šulíkom vo filmoch Krajinka a Slnečný štát. Čo vám viac sadlo, dráma alebo komediálna dráma?

Podľa mňa sa v každej hereckej postave dá nájsť niečo zaujímavé, či trvá desať minút, alebo hodinu. V týchto filmoch som stvárnil dramaticko – komické postavy a obe sa mi hrali dobre. Krajinka bola pre mňa nová tým, že som v nej mal svoju prvú filmovú mileneckú scénu s českou herečkou Vilmou Cibulkovou. Neviem, či si niekto z mojich kolegov posteľovú scénu pred kamerami dokáže užívať. Ja nie. Intímna scéna s cudzím človekom, pred zrakmi iných ľudí, je predsa niečo neprirodzené. A napriek tomu výsledok musí pôsobiť prirodzene. Pre mňa to bol stres.

Slovensko-český koprodukčný film Učiteľka bol uvedený na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch, v Haife, v Tokiu a na ďalších 15 festivaloch. Ako sa vám pod režisérskou taktovkou Jana Hřebejka hralo?

Veľmi dobre. Jan Hřebejk je režisér, ktorý si hercov váži a chce, aby sa vo svojich úlohách cítili komfortne. Ochotne k tomu prispôsobuje technické prostredie nakrúcania a pri režírovaní ho zaujíma aj názor herca.

Účinkovali ste v úspešných televíznych seriáloch Zoo, Ružová záhrada a v Profesionáloch ste v úlohe Vyšného hrali so svojimi kolegami viac ako šesť rokov. Necítili ste už „ponorku“? Vďaka čomu tento sitkom dosiahol, podľa vás, tak vysokú divácku obľubu?

Ani nie, stretávali sme sa približne dvakrát do mesiaca, po dva filmovacie dni, takže k ponorkovej situácii neprišlo. A navyše, s Helenkou Krajčiovou sme po celý ten čas cestovali po Slovensku aj s hrou Nevyliečiteľní a nemal som pocit, že sme sa zunovali. Situačná komédia má oproti denným seriálom, kde sa postavy vyvíjajú a žijú svoj každodenný život, nesmiernu výhodu. Ak je v každom diele vydarená vtipná situácia s dobrou pointou, sitkom má úspech. A to sa, podľa mňa, scenáristom Profesionálov podarilo.

Kde aktuálne hráte, okrem inscenácie Kytice v Pražskom národnom divadle a čo nové pripravujete?

Aktuálne hrám tiež v Národnom divadle Praha KRVAVÚ SVADBU a rodinný muzikál MAUGLÍ v divadle Kalich. Na Slovensku účinkujem v RND v hre o M.R. Štefánikovi Malý veľký muž a v troch tzv. zájazdových inscenáciách - Nevyliečiteľní, Kumšt a 3x2. V televízii sa objavím približne na jeseň v novom komediálnom seriáli s pracovným názvom Pohrebníctvo, podobne ako vo filme s názvom Nech je svetlo. FOTO: TV JOJ