ETELA

Etela bola vychovávaná v puritánskej rodine, čo jej spôsobovalo skôr nevyrovnanosť a komplexy, než prinieslo osoh do života. S chlapcami nemala žiadne skúsenosti, nepovažovali ju za atraktívnu. Ako osemnásťročná nebola ani na jedinom rande, ani raz nesedela s kamarátom v kine alebo cukrárni. Zveriť sa dokázala iba denníčku, ktorému prezrádzala svoje najtajnejšie sny a želania. Od rannej puberty túžila po priateľovi, spriaznenej duši, neskôr rodine a deťoch. Jej priania neboli roky naplnené. Od konca základnej školy, počas celého gymnázia, až po prvé zamestnanie nikto o Etelu nejavil záujem. Trápilo ju to, pomaly sa zmierovala s myšlienkou, že ostane na ocot a bude starou dievkou. Keď mala dvadsať päť rokov, vtedy to prišlo. Ako blesk z jasného neba. Stretla mládenca, ktorý bol krajší ako filmový herec, zhovorčivejší ako spisovateľ, s postavou svetového atléta. Bol naj, naj, naj! Muž, ktorý jej dvoril bol najlepší, najkrajší a najmúdrejší. Etela po prvýkrát v živote zažila to zvláštne chvenie v žalúdku už len pri myšlienke na neho. Opájala sa slastným pocitom pri pohľade do jeho očí. Duša jej pišťala od radosti a šťastia pri každom spoločnom stretnutí. Bola zamilovaná až po uši. Nesmierne jej imponovala Markova snaha o čo najrýchlejší sobáš. Etelina rodina „chytala“ paniku. Nezdieľala s ňou totožné názory ohľadom kladného hodnotenia jej potenciálneho ženícha. Mali na neho o veľa kritickejší pohľad. Marka považovali skôr za vulgárneho a neokrôchaného šviháka, nepáčil sa im ani trochu. Útrpne sledovali, ako sa ich dieťa ženie do záhuby. Nepomáhali prosby ani výčitky. Etela sa zaťala a o zlom krky letela za svojim „šťastím“.

Slepá láska

Etela to, čo predpokladala jej rodina od začiatku, zistila až po svadbe. Jej manžel mal násilnícke sklony a prejavy diktátorstva v rôznych formách. Na vlastnej koži okúsila, ako ťažko je žiť s grobianom. Precitnutie bolo trpké. A o to bolestnejšie, že prišlo v čase, keď bolo na ceste už druhé dieťa. Horko oplakala svoju naivitu a nerozvážnosť. Ľutovala svoju tvrdohlavosť a fakt, že na vzdory všetkému a všetkým dosiahla čo chcela. Potvrdila príslovie: Komu nie je rady, tomu nie je pomoci. V záujme zdravého vývoja detí sa ale pomerne rýchlo pozrela pravde do očí. Šťastím bolo, že jej žičili objektívne podmienky a po technickej stránke sa mohla rozhodnúť pre odlúčenie od manžela. Skončilo obdobie vyfantazírovaného zväzku, nastala krutá životná realita. Etela sa ocitla v role rozvedenej ženy s dvomi malými deťmi. Starší syn bol od malička problémovým dieťaťom. V škôlke, i neskôr v škole, sa neustále riešili konflikty a problémy, ktoré spôsoboval vychovávateľom a pedagógom. Etela sa desila každého rodičovského združenia, každého pohovoru s učiteľmi. Jeho záškoláctvo a nevhodné správanie konzultovala aj s psychológmi, no to nepomáhalo. Najskľučujúcejšie pre ňu bolo vnímať násilnícke akty, ktoré páchal na mladšej sestre. Jej druhorodené dieťa začalo javiť známky týraného človeka. Dievčatko bolo ľakavé, introvertné, pôsobilo neduživo a zaostávalo za vrstovníkmi. Chlapec v rodine zaujal pozíciu agresora, ktorý nerešpektoval ani matku, ani všeobecné pravidlá slušného správania. Po strednej škole, ktorú len s veľkými problémami ukončil, bol z neho prvotriedny hulvát. Inklinoval k záhaľkám, pofiderným partiám a zábavám. Sestru neustále ponižoval a matke vyčítal všetko, čo ho len napadlo. Osočoval ju za to, že vyštvala od nich otca, že nič v živote nedosiahla, že nie sú solventní.

Tragické následky

Pre Etelu bolo nesmierne ťažké konštatovať, čo za netvora vyrástlo z jej syna. S veľkým žiaľom vnímala fakt, že jedného odroňa sa v záujme detí zbavila a druhý sa jej formoval priamo pred očami, čomu nedokázala zabrániť. Považovala to za osobné zlyhanie. Trpela výčitkami, nespavosťou a zažívacími poruchami. Začala veriť v nepriazeň osudu, psychicky sa opúšťala. Paradoxne stála pred rovnakou situáciou, ako pred dvadsiatimi rokmi. Najmä v dcérinom záujme sa rozhodla tyrana zbaviť. Pohár jej trpezlivosti pretiekol. Dosť bolo ubližovania. Vymenila zámky od bytu a viac ho tam nevpustila. Pár mesiacov dve ženy zažívali muky ako v horore. Boli vystavené prenasledovaniu, vyhrážkam, ohrozovaniu a napádaniu, ktoré riešili aj muži zákona. No časom to ustalo. Etela sa pomaličky, postupne vyrovnáva s krutou ranou osudu. Nebolo jej ľahko, ani veselo. Matky väčšinou bolestne znášajú neúspechy svojich detí. V tomto hraničnom postavení, v pude sebazáchovy, musel však zvíťaziť zdravý rozum nad falošnými citmi. Vyslobodenie sa, z područia násilníka, hoci ním bol jej vlastný syn, bolo jediným možným riešením a existenčnou nutnosťou.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Fórum zdravia

Valentín každý deň

Meno pre bábätko