MILADA

Milada mala smútok v duši. V zariadení sa jej nepáčilo. Nebola spokojná ani s režimom, ani s pedagógmi a vychovávateľmi. V kolektíve bola neprispôsobivá, sústavne mala konflikty a roztržky s druhými deťmi. Väčšina z nich nemala základné sociálne vnímanie, vyznačovali sa hrubosťou a vulgárnosťou. Boli poznačené traumami z útleho detstva, trpeli úzkosťami, agresivitou a mnohými psychickými poruchami. Urážky a výsmech slabších jedincov boli na dennom poriadku. Ich správanie bolo mnohokrát surové a vnímanie otupelé. Milada nebola výnimkou. Razila životné heslo: „kto z koho“. Bola sebecká, necitlivá a zameriavala sa len na vlastné pôžitky a konzum. Po dovŕšení osemnástich rokov, vykročila do samostatného života plná negatívnych vlastností a pomýlených názorov. Jej hodnotový rebríček bol zostavený žalostne.

Životný štýl

Milada sa zamestnala vo veľkej fabrike, ktorá poskytovala svojim zamestnancom i ubytovanie. Pracovná morálka a akceptácia autorít jej spôsobovali nemalé problémy. Vo voľnom čase navštevovala bary a diskotéky. Hlučná zábava a alkohol boli jej každodenným spoločníkom, tak, ako neviazané vzťahy s mužmi. Jej rizikové správanie vyústilo v tehotenstvo. Nemala ani devätnásť a mala sa stať matkou. Nakoľko nebola schopná určiť, kto môže byť otcom jej dieťaťa, stala sa slobodnou mamičkou. Pôrod bol náročný, mierne s ňou otriasol, no krátko po ňom už bola schopná fungovať v zabehnutých koľajach. Dieťa dávala varovať rôznym spolubývajúcim na ubytovni, občas ho nechávala i samé. Chlapča rástlo ako kôl v plote. Bez lásky, nehy a pohladenia. Milada verne kopírovala správanie svojej matky, ktoré nenávidela a vždy odsudzovala. O tri roky porodila druhýkrát. Biologický otec dieťaťa bol mierne odlišný od väčšiny jej kumpánov a bol ochotný s ňou uzavrieť sobáš. Hoci i on holdoval alkoholu a často sa správal nezodpovedne, nebolo to až v tak pokročilom štádiu. Manželstvo však bolo nefunkčné, veľa zla spôsobovala nevera a iné závislosti. Už po roku logicky nastal rozpad. Rodičia si deti „podelili“. Matka si ponechala vo svojej opatere prvého syna, otec druhého. Pre Miladu to nebol žiaden vážny krok v jej živote. Mala čo robiť, aby ako tak zniesla prítomnosť jedného dieťaťa. A to, že sa nevída a nekomunikuje s druhým, ju vôbec netrápilo. Zíde z očí, zíde z mysle. Život išiel ďalej a jej dni sa podobali ako vajce vajcu. Zaužívaný stereotyp mierne narušilo ďalšie tehotenstvo. Jej tretí syn mal väčšie šťastie, ako tí predošlí. Osvojil si ho hneď po narodení manželský pár, ktorý roky trpel neplodnosťou. Milada dieťa ani nevidela a vôbec po tom netúžila. Toho prvého mala až – až. A práve počas šestonedelia si ju predvolali do školy a oznámili jej, že na chlapcovi badajú výrazné poruchy správania. S prihliadnutím na nedodržiavanie školskej dochádzky, riaditeľ školy, spolu s psychológom, navrhli Milade umiestnenie dieťaťa do diagnostického ústavu. Ona, bez mihnutia oka, podpísala všetky potrebné doklady a išla svojou cestou, ľahšia o jedno bremeno. Bez zaváhania žila ďalej svoj nezriadený, pudový život ešte ďalších dlhých dvadsať rokov. Počas nich neprejavila ani jeden, jediný raz záujem o kontakt s niektorým so svojich troch synov.

Zmena

Asi by to tak pokračovalo až na veky, keby nezasiahla do Miladinho života nepredvídaná udalosť. Vo fabrike hromadne prepúšťali pracovníkov a ona zostala bez práce i ubytovania. S tým nerátala, zaskočilo ju to. Stála na prahu úspešnej kariéry povaľačky – somráčky. Zhumpľované telo aj myseľ nebolo schopné čeliť takejto situácii. Často sa bezcieľne kade tade ponevierala alebo vegetovala na vlakovej stanici. Tu ju stretla a oslovila neznáma pani. Už na prvý pohľad sa odlišovala od iných ľudí. Bola k Milade priateľská a láskavá. Ponúkla jej pomoc, vyzvala ju, aby išla s ňou. Tá milá pani bola riaditeľkou domova dôchodcov v malej, odľahlej dedinke a ponúkla jej prácu sanitárky, aj s ubytovaním. Milada nemala čo stratiť. Išla. V penzióne sa zviechala len veľmi pomaly. Mala problémy s abstinenciou, aj s náročnou prácou pri starých, nevládnych ľuďoch. Tiahlo jej už na päťdesiat a takýto obrat v živote bol pre ňu fyzicky i psychicky namáhavý. Veľakrát mienila zutekať, no sťa by zázrakom sa súvislosti vždy dajako zvrtli a ona zostala. Denná komunikácia s ťažko chorými ľuďmi, aktívne vnímanie ich utrpenia, časom Miladu okresali. Začala spoznávať skutočné životné hodnoty, zoznamovala sa s dovtedy nepoznanými prvkami citu a súcitu. To zobudilo v nej aj vlastné svedomie. Začali ju ťažiť hriechy, ktoré napáchala v mladosti na svojich deťoch. Pokúsila sa s nimi skontaktovať, no márne. Chlapci ostali voči nej zatrpknutí a o stretnutie s tým indivíduom nemali záujem. Chápe a prijíma ich rozhodnutie. Len ju mrzí, že nemôže vrátiť čas a napraviť skutky, ktorých sa dopustila.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Fórum zdravia

Ľudský pôvab

Svadba snov