Hranice obetavosti

V morálnom kontexte sa považuje obetavosť za prejav lásky, šľachetnosti, empatie a solidarity. Je opakom sebeckosti, bezohľadnosti, nezáujmu či ľahostajnosti. No aj obetavosť má svoje limity a nemožno si ju zamieňať s pomáhaním za každú cenu, ktoré nie je obojstranne prospešné.

Zlatá stredná cesta

Obetavosť je dobrovoľná a nezištná pomoc druhým, často na úkor vlastných potrieb, pohodlia a času. Táto činnosť však môže mať tak pozitívne, ako aj negatívne následky. Príliš veľké a časté obety môžu viesť k vlastnému zanedbávaniu, k vyčerpaniu a vysileniu. Preto aj obetavosť má mať určité hranice. Človek by mal pomáhať z radosti a lásky, no pokiaľ cíti tlak alebo povinnosť neustále sa obetovať, je to signál, že niečo nie je v poriadku.

Všetkého veľa škodí

Správna miera obetavosti vo vzťahoch je závislá na rovnováhe medzi dávaním a prijímaním. Zdravo obetavý človek buduje silné vzťahy, založené na primeranej podpore. Prehnaná obetavosť, ktorá vykazuje charakteristické črty syndrómu záchrancu je skôr škodlivá, než prospešná. Syndróm záchrancu je psychologický vzorec správania, kedy človek cíti veľkú potrebu pomáhať druhým aj vtedy, keď to nie je potrebné a dokonca sa cíti byť zodpovedný za blaho iných. Tento syndróm je často spojený tiež s vysokou potrebou uznania, so strachom, s pocitom prázdnoty alebo s nízkym sebavedomím. Pokiaľ obetavosť vedie k spokojnosti, vtedy je pozitívna. No ak spôsobuje únavu, frustráciu, pocit nedocenenia alebo iné negatívne pocity, vtedy je potrebné svoj postoj prehodnotiť.

Obojstranný úžitok

Ešte za čias Rakúsko - Uhorska, pred vyše sto rokmi, spisovateľ Jaroslav Vrchlický v básni Za trochu lásky... napísal: „Za trochu lásky šel bych svĕta kraj, s hlavou odkrytou a bosý, šel v ledu - ale v duši věčný máj, šel vichřicí - však slyšel zpívat kosy.“ Autor v básni vyjadruje hlbokú túžbu človeka po láske a opisuje, kam až ľudská obeta môže siahať. Obetavosť, podľa odborníkov, je však zdravá vtedy, ak nevychádza zo strachu z odmietnutia a nevedie k strate vlastnej identity. Keď nie je nástrojom manipulácie alebo nástrojom kontroly a obom stranám prináša úžitok. A pokiaľ sa niekto zrieka svojej jedinečnosti len preto, aby naplnil potreby iného, takáto obeta je nevhodná.