
Zdrojom snov bývajú vonkajšie a vnútorné podnety, spomienky a predstavy spiaceho. Z tohto hľadiska je možné o sne hovoriť ako o významnej psychologickej udalosti v živote jedinca, pretože sen neutralizuje pôsobenie negatívnych zážitkov a slúži aj na udržanie spánku. Tak, ako v spánku funguje srdce či dýchanie, rovnako sa v spánku nezastaví ani činnosť mozgu, len funguje v nevedomom režime.
Sny majú všetci
Ak sen reaguje na vonkajšie podnety, zabraňuje prebudeniu a svojím spôsobom „ochraňuje“ spánok človeka. Reálna udalosť, od ktorej sa sen odvíja, v ňom býva natoľko zhustená či zamaskovaná, že vzťah medzi obsahom sna a jeho príčinou sa len ťažko odhaľuje. Je dokázané, že sny majú počas spánku všetci, len si ich mnoho ľudí neuvedomí, alebo na ne po prebudení zabudne. Sny však dokážu prezradiť ako sa človek cíti a odhaliť mnohé z jeho osobnosti. Veľa vypovedia o vzťahu k sebe i k druhým. Vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá snami sa nazýva oneirológia.
Čo zrkadlia sny
Snívanie je proces, ktorý sa pokúša spracovať informácie a zážitky, ktoré sa človek počas dňa dozvie alebo prežije. V snoch sa zrkadlia prežité udalosti, spomienky, ale aj túžby či obavy. Sny sú príbehy, ktoré môžu snívajúcemu priniesť aj určité posolstvo a často zostanú uložené v jeho podvedomí. Podľa Sigmunda Freuda sú sny kráľom ľudského podvedomia a reflektujú stav ľudskej mysle. Z toho vyplýva, že prostredníctvom snov človek môže aj lepšie porozumieť svojmu životu, keď správne pochopí symboly, ktoré jeho sny sprevádzajú. Odborníci tvrdia, že nevedomá časť ľudskej psychiky je pre život človeka v mnohom rozhodujúca.