Veľkonočné sviatky

Zaujímavý zvyk bol v povodí Bebravy, kde mládenci na Zelený štvrtok vyberali z mraveniska mravce a v nestráženej chvíli ich vysypali do pitvora alebo izby. Cieľom tejto tradície bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. V minulosti deväť z desiatich prababičiek odporúčalo na Veľký piatok si dať ostrihať vlasy, aby celý rok rýchlo rástli. A aby boli celý rok ľudia bystrí a zdraví, na Bielu sobotu, počas večerného zvonenia, si mali umývať tvár.

Ľudové tradície

Najznámejším zvykom veľkonočných sviatkov je od pradávna, okrem šibačky a polievačky, pravdepodobne zdobenie kraslíc. Prvé maľované vajíčka sa našli už na pohrebiskách starých päťtisíc rokov. Na území dnešného Slovenska sa kraslice našli v hrobkách zo siedmeho storočia. Maľované kraslice dievčatá dávajú chlapcom na Veľkonočný pondelok, keď ich mládenci polejú vodou a vyšibú korbáčmi. Šibanie vŕbovými korbáčmi predstavuje dotyk s čerstvou zeleňou, čo symbolizuje prenos sviežosti a plodivej sily z prebúdzajúcej sa prírody na ľudí, ktorú v sebe mladé rastúce výhonky majú. V minulosti ľudia šibali zelenými pučiacimi prútikmi aj dobytok, čo malo zabezpečiť jeho zdravie.