

Veľká noc je významná udalosť nielen v cirkevnom roku, ale aj z pohľadu ľudových tradícií, o čom svedčí množstvo zvykov z mnohých regiónov Slovenska. Viaceré sa uchovali ešte z predkresťanských čias a v priebehu nasledujúcich storočí sa rôzne modifikovali.

Zaujímavý zvyk bol v povodí Bebravy, kde mládenci na Zelený štvrtok vyberali z mraveniska mravce a v nestráženej chvíli ich vysypali do pitvora alebo izby. Cieľom tejto tradície bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. V minulosti deväť z desiatich prababičiek odporúčalo na Veľký piatok si dať ostrihať vlasy, aby celý rok rýchlo rástli. A aby boli celý rok ľudia bystrí a zdraví, na Bielu sobotu, počas večerného zvonenia, si mali umývať tvár.
Medzi najznámejšie veľkonočné zvyky na zelený štvrtok patrí varenie zelených jedál. Názov dňa je spojený so zvykom jesť zelený špenát, brokolicu, žihľavu a iné jarné bylinky, čo má rodinám zabezpečiť zdravie po celý rok. Veľký piatok bol v minulosti považovaný za magický deň. Verilo sa, že sa otvárajú hory a vydávajú svoje poklady. V kresťanskom svete je piatok dňom prísneho pôstu, kedy sa konzumujú len jednoduché jedlá bez mäsa a po pôste sa začne variť a piecť až na bielu sobotu. Vtedy sa pripravujú tradičné veľkonočné pokrmy a v mnohých lokalitách je zvykom tieto jedlá nosiť v košíkoch do kostola na posvätenie. Na Veľkonočný pondelok chodia mládenci po domoch s ručne pletenými korbáčmi z vŕbových prútov, aby vyšibali a pooblievali dievčatá vodou alebo voňavkami. Tento zvyk symbolizuje odovzdávanie sily a vitality prichádzajúcej jari ženám, aby boli po celý rok zdravé, krásne a veselé. Dievčatá a ženy za to odmeňujú chlapcov stužkami na korbáče, sladkosťami, alkoholom a krásnymi vymaľovanými vajíčkami.
Medzi najznámejšie veľkonočné ľudové zvyky a tradície patrí, okrem šibačky a polievačky, zdobenie kraslíc. Prvé maľované vajíčka sa našli už na pohrebiskách starých päťtisíc rokov. Na území dnešného Slovenska sa kraslice našli v hrobkách zo siedmeho storočia. Maľované kraslice dievčatá dávajú chlapcom na Veľkonočný pondelok, keď ich mládenci polejú vodou a vyšibú korbáčmi. Šibanie vŕbovými korbáčmi predstavuje dotyk s čerstvou zeleňou, čo symbolizuje prenos sviežosti a plodivej sily z prebúdzajúcej sa prírody na ľudí, ktorú v sebe mladé rastúce výhonky majú. V minulosti ľudia šibali zelenými pučiacimi prútikmi aj dobytok, čo malo zabezpečiť jeho zdravie.
Rozhovor s osobnosťou autor: ANDREA
Skutočné príbehy autor: LADA
Pred vyše pätnástimi rokmi si Kristína strednú školu... viac...
Tipy a triky autor: BRIGIT.SK

Dabingový herec Peter Krajčovič začal dabovať ako osemročný. Jeho debutom bol legendárny detský film Bambi.... viac...
Zvodná Španielka Penélope Cruz sa narodila 28. apríla 1974 v Madride a hoci študovala klasický balet a... viac...
Humoristka Elena Vacvalová má rada zem, kvety, trávu, dážď a zvieratá. Záhrada je pre ňu priestor pre... viac...
