Veľkonočné obyčaje

Veľká noc je symbolom novosti a čistoty, preto gazdinky vyupratujú všetky kúty príbytku, aj tie schované. Na Zelený štvrtok sa po prvý krát vyháňa dobytok po zime von z maštale. Na dvere stajne gazda nakreslí cesnakom kríž, aby dobytok ochránil pred zlými silami. Otužovanie v ľadovom potoku na Veľký piatok, pred východom slnka, praktizujú ľudia preto, aby ich celý rok obchádzali choroby a problémy. Na Bielu sobotu sa páli oheň starého roka, aby sa mohol založiť nový.

Zvyky a tradície

V nedeľu je na rade veľká hostina, kedy sa celá rodina usadí za spoločným stolom. Ten sa prehýba pod jedlom a koláčmi, ktoré vysvätí farár v kostole. Nezjedené jedlo sa nesmie vyhodiť, buď sa dá zvieratám alebo sa spáli. Vo Veľkonočný pondelok spievajúci mládenci chodia od domu k domu, šibú dievčatá korbáčmi a kúpu ich v studenej vode. Devy sa im odvďačia pohostením a kraslicami, ktoré samé vymaľovali.

Viete, že ...

Na Kvetnú nedeľu vstúpil Ježiš do Jeruzalema, aby tam oslávil veľkonočné sviatky. Zelený štvrtok je pravdepodobne pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil a bol zatknutý vojakmi. Na Veľký piatok bol ukrižovaný na vrchu Golgota na kríži, kde zomrel. Na Bielu sobotu bol pochovaný do hrobu a tento deň je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami, na slávnosť jeho vzkriesenia. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu.

 

Tiež by vás mohlo zaujímať

 

Veľkonočné sviatky

Symbol života

Recept na závin