Šeroslepota - príznaky a prevencia

V zimnom období je menej prirodzeného svetla a jeho úbytok sa u mnohých ľudí prejavuje zvýšenou únavou, zhoršenou náladou a nie zriedka aj zhoršeným videním. Za normálnych okolností si po chvíli oko na šero má zvyknúť a dokázať v ňom rozoznať aspoň obrysy postáv či predmetov. Ak to tak nie je, je dobré navštíviť očného lekára.

Chvíľková slepota

Chvíľkovú nočnú slepotu môže zažiť každý, keď vstúpi z jasne osvieteného priestoru do tmy. Oku chvíľku trvá, kým sa prispôsobí prudkej svetelnej zmene a novým nedostatočným svetelným podmienkam. Pokiaľ však človek v tme nevidí ani obrysy, nevie sa v priestore orientovať a naráža do predmetov, obava, že s jeho zrakom nie je niečo v poriadku, môže byť oprávnená. Vtedy neváhajte a zrak si nechajte vyšetriť očným lekárom. Môže ísť o pigmentovú degeneráciu - dystrofiu sietnice.

Dedičná či získaná?

Šeroslepota vzniká nedostatkom niektorých vitamínov, najmä vitamínu A, vtedy v oku odumierajú bunky - tyčinky, ktoré majú na starosti spracovávanie svetla. Šeroslepota môže byť dedičná, alebo získaná. Postupne, počas niekoľkých rokov či desaťročí sa môže človeku zhoršovať periférne videnie a dochádzať k postupnej strate zraku. Ťažkosti sú spojené najmä s orientáciou v tmavých priestoroch a s predĺženou adaptáciou pri prechode zo svetla do tmy. Najväčším problémom je riadenie auta za zhoršených svetelných podmienok, preto ľudia s nočnou slepotou by v tme šoférovať nemali vôbec. K očnému lekárovi treba zájsť hneď ako zistíte, že váš zrak sa v tme výrazne zhoršuje. Nič tým neriskujete, práve naopak, vyšetrenie môže odhaliť aj iné ochorenie - napríklad začínajúcu krátkozrakosť. Šeroslepota môže byť tiež sprievodným javom šedého zákalu.

Nepodceňte príznaky

Najväčším rizikom je genetika. Príznaky sa môžu objaviť kedykoľvek v detstve, i v dospelosti. Vrodená forma šeroslepoty však nie je liečiteľná, do úvahy prichádza chirurgická liečba. Pokiaľ nejde o vrodenú formu, prvé príznaky získanej šeroslepoty možno zmierniť úpravou stravy. Predovšetkým zvýšeným prísunom vitamínu A, ktorý sa nachádza v mlieku, v syroch, v mrkve, v zemiakoch, v brokolici, v žltom melóne, v červenom grapefruite či v rybom tuku. Veľmi dôležité sú karotenoidy, ktoré sa nachádzajú v sietnici, z ktorých si telo dokáže potrebný vitamín A vyrobiť. Medzi najdôležitejšie karotenoidy z pohľadu zraku patria luteín a zeaxantín. Tieto látky obsahuje hlávkový šalát, špenát, tekvica, kukurica, paprika, šípky, čučoriedky, mango, pomaranč a iné potraviny.