Hlboké korene

Tanec bol prakticky vždy súčasťou ľudskej kultúry. V rozmanitých formách existoval už desať tisíc rokov pred naším letopočtom. Tanec nevznikal ako samostatné výrazové umenie, ale formoval sa ako súčasť múzického „pra“ umenia, pozostávajúceho z tanca, hudby a slova. Postupne, ako sa ľudstvo vyvíjalo, rituálnych tancov ubúdalo a tanec čím ďalej, tým viac slúžil pre radosť a zábavu.

Niečo z histórie

Tanec bol významným aspektom života aj v staroveku. V Starom Egypte predstavoval neodmysliteľnú súčasť dvorných slávností, kde sa objavovali aj prvé predchodkyne profesionálnych tanečníc, ktoré boli pozývané na rôzne obrady. Ich tanečné umenie sa stretávalo s obdivom a prispievalo k zábave vtedajšej vyššej spoločnosti. V Starom Grécku považovali tanec za súčasť hudobného umenia a vyučovali ho aj v školách. Vo vrcholovom období helénskej kultúry sa bez tanca nezaobišiel ani vojenský výcvik. Stredoveký tanec pramenil z antických vzorov, delil sa na viacero skupín – od vidieckych, cez mestské, až po dvorské. Medzi najznámejšie tance z toho obdobia patria Gagliarda - veselý, rozmarný skočný tanec, Pavana - slávnostný tanec, či Courante - vážny, pokojný tanec. Do konca devätnásteho storočia sa vyprofilovali tri druhy spoločenského tanca, ktoré sa zvykli predvádzať na takzvaných spoločenských zhromaždeniach. K prvému druhu sa radil anglický valčík a polka, druhý typ reprezentovali veleta a vojenský twostep a tretí typ zastupovali tance ako lancere a štvorylky.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Nespútaná krása

Pohyb a emócie

Ako odbúrať stereotyp